Blokové vyučovanie a vzdelávacie cykly sú často spomínané zmeny nového kurikula, sú však aj často nesprávne interpretované

Tieto pojmy zároveň patria aj medzi najčastejšie nesprávne interpretované. „Dôležité je povedať, že blokové vyučovanie nie je povinnosťou, ale jednou z možností, ktoré nové kurikulum školám ponúka. Naopak, vzdelávacie cykly predstavujú jednu zo základných systémových zmien,” ozrejmila.

Vysvetlila, že blokové vyučovanie umožňuje školám organizovať vzdelávanie flexibilnejšie než klasický systém 45-minútových hodín. Podľa potreby môžu spájať obsah viacerých predmetov, predĺžiť čas na experimentovanie, projektové vyučovanie či terénne aktivity, prípadne riešenie komplexnejších úloh. Cieľom pri tom nie je zrušenie predmetov či rozvrhu, ale vytvorenie väčšieho priestoru pre učiteľov i žiakov na hlbšie učenie a prepájanie poznatkov medzi jednotlivými oblasťami vzdelávania.

„Blokové vyučovanie je téma, o ktorej sa v súvislosti s reformou veľa hovorí, no v skutočnosti nejde o úplnú novinku. Na mnohých školách sa využíva už dnes, a to aj v ročníkoch, ktoré ešte neprechádzajú kurikulárnou reformou, najmä na druhom stupni. Reforma však školám vytvára väčší priestor a flexibilitu, aby takéto formy organizácie vyučovania využívali častejšie a zmysluplnejšie,” dodala Ropeková.

Poznamenala, že ako dlhoročná učiteľka fyziky a chémie na základnej škole vníma v blokovom vyučovaní veľký potenciál a ak by v súčasnosti učila, privítala by možnosť prepájať oba predmety do dlhšieho vyučovacieho bloku, napríklad v rozsahu troch vyučovacích hodín za sebou. „Získala by som oveľa viac priestoru na experimentovanie, bádanie, prácu v skupinách, diskusiu aj kvalitnú spätnú väzbu. Práve pri prírodovedných predmetoch často narážame na to, že 45 minút nestačí na to, aby žiaci stihli objavovať, premýšľať, vyhodnocovať výsledky a zároveň porozumieť súvislostiam,” vysvetlila. Dodala však, že rozumiem i tomu, že pre mnohých učiteľov ide o krok do neznáma, ktorý vyžaduje odvahu vystúpiť zo zaužívaných postupov a skúsiť niečo nové.

Školám a pedagógom by ale mal pomôcť systém podpory zo strany NIVaM. „Ja osobne hovorím, že čo si škola alebo učiteľ nevyskúša v praxi, to nedokáže objektívne posúdiť. Každá škola má svoje špecifiká, svojich žiakov aj svojich učiteľov. Preto je dôležité dať si príležitosť overiť, čo funguje práve v konkrétnych podmienkach školy a čo môže priniesť kvalitnejšie učenie pre deti,” vraví Ropeková.

Podľa jej slov sú ešte významnejšou zmenou než blokové vyučovanie vzdelávacie cykly. Ako ozrejmila, v minulosti bolo presne určené, čo by mali žiaci zvládnuť na konci každého ročníka, no nový vzdelávací program stanovuje očakávané výstupy na konci dlhších období, teda cyklov.

Do prvého cyklu spadajú 1. až 3. ročník, druhý cyklus zahŕňa 4. a 5. ročník a 6. až 9. ročník základnej školy predstavujú tretí cyklus.

„Pre učiteľov to znamená väčšiu pedagogickú slobodu, ale zároveň aj väčšiu zodpovednosť. Nemusia sa za každú cenu ponáhľať s učivom podľa ročníkového plánu, ale môžu lepšie reagovať na potreby konkrétnej triedy a individuálne tempo učenia žiakov. Ak niektorá skupina potrebuje viac času na zvládnutie určitej témy, škola má priestor rozložiť učenie v rámci celého cyklu bez pocitu, že „nestíha učivo“. Na druhej strane nadanejší žiaci môžu napredovať rýchlejšie a rozvíjať sa vo väčšej hĺbke,” skonštatovala Ropeková.

Repková zároveň poukázala, že samotné školy veľmi pozitívne hodnotia vzdelávacie cykly, keďže znižujú tlak na výkon a vytvárajú lepšie podmienky pre individualizáciu vzdelávania. Pedagógovia oceňujú i to, že majú jasne stanovené, čo má žiak na konci cyklu ovládať, no majú väčší priestor rozhodnúť, akou cestou sa k týmto výsledkom dostanú.