Slovenskí pacienti majú medzi prvými na svete pod kožou mini EKG monitor

Bratislava 21. mája (TASR) – Slovenskí lekári z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave ako jedni z prvých na svete implantovali pacientom miniatúrne EKG monitory. Na Slovensku ich momentálne má 25 pacientov. Monitory s veľkosťou 4,4 centimetra a hrúbkou ceruzky nosia pod kožou hrudníka v oblasti nad srdcom. Prístroj dokáže monitorovať srdcový rytmus nepretržite 24 hodín denne viac než tri roky. Stav pacientov s týmto monitorom dokážu lekári kontrolovať na diaľku cez internet.

„Sú viaceré skupiny pacientov, ktorí sú vhodní pre použitie tohto monitoru. Ide o tých, ktorí majú závažné ťažkosti, ale štandardnými metódami sme neboli schopní odhaliť, prečo ich majú a je u nich pravdepodobné, že tieto ťažkosti súvisia s poruchami srdcového rytmu,“ hovorí lekár Ľuboš Urban z Kliniky kardiológie a angiológie NÚSCH. Miniatúrne monitory sú podľa neho určené aj pre pacientov, ktorí podstúpili rôzne výkony a lekári si chcú overiť, nakoľko boli úspešní, a tiež tí, ktorí majú opakované stavy bezvedomia alebo prekonali cievnu mozgovú príhodu a rozsiahle vyšetrenia neodhalili príčinu.

„Prekonala som dvakrát infarkt, po tom druhom som začala mať poruchy rytmu srdca, ale neboli stabilné. Dvakrát mi dali 24-hodinový monitoring, ale nikdy sa tam nič neznázornilo a preto mi dali tento permanentný,“ hovorí pacientka Edita Štrbáková, ktorá má pod kožou miniatúrny monitor. Hovorí, že prístroj ju v bežnom živote nijako neobmedzuje a nie je ho ani vidieť. K prístroju má malý ovládač. Keď sa cíti zle, zapne ho a priloží k srdcu a lekári, ktorí majú v NÚSCH službu, môžu skontrolovať jej stav. Pacienti s implantovaným prístrojom môžu ísť bez problémov na magnetickú rezonanciu či cestovať lietadlom. Poisťovne ho preplácajú v plnej výške.

Urban hovorí, že ročne by minimonitor mohli implantovať asi stovke pacientov. Od roku 2007 odborníci z NÚSCH vyžívajú EKG monitor vo veľkosti USB kľúča. Ten však nemá také funkcie ako nový prístroj.

Najčastejšou poruchou srdcového rytmu je fibrilácia predsiení, ktorou trpí na Slovensku pravdepodobne viac ako 100.000 ľudí. Vzniká vtedy, keď srdce prestane byť riadené pravidelnými elektrickými impulzmi. Tieto impulzy vznikajú chaoticky v dutinách, ktorými krv vstupuje do srdca a označujú sa ako srdcové predsiene. V dôsledku nekoordinovaného kmitania predsiení sa významne zvyšuje riziko vzniku drobných krvných zrazení. Tieto môžu po vypudení do krvného obehu spôsobiť mozgovú porážku alebo inú závažnú príhodu. „Riziko cievnej mozgovej príhody je pri fibrilácii predsiení päťkrát zvýšené,“ uviedol dnes prednosta Kliniky kardiológie a angiológie NÚSCH Robert Hatala, podľa ktorého má fibrilácia predsiení charakter epidémie. Ťažkosti pacienta sú pritom podľa odborníkov z hľadiska odhalenia tejto fibrilácie veľmi nespoľahlivé. Medzi ochorenia, ktoré najčastejšie spôsobujú vznik arytmií, patrí najmä vysoký krvný tlak, prekonaný infarkt myokardu a chronické srdcové zlyhávanie.