Môj profil 
Predplatné
Účastníci spomienkových akcií navštívili pamätné miesta, na ktorých sa 18. septembra zhromaždili slovenskí dobrovoľníci, aby pod vedením Slovenskej národnej rady pred rozvinutými bojovými zástavami prisahali vernosť slovenskému národu a začali ozbrojený boj za jeho slobodu. Taktiež navštívili hroby významných slovenských osobností, ktorí sa zúčastnili na tomto boji za slobodu.
Účastníci slávností sa zúčastnili na viacerých spomienkových akciách pod spoločným názvom Slobodu Slovanom! 24 hodín pred pamätným dňom /18. septembra/ a pamiatku svojich slávnych hrdinských predkov si uctili 17. septembra. Najprv sa o 10. hodine zastavili v Hlohovci, v mestskej časti Šulekovo. Položili tam veniec k pamätníku Šuleka a Holubyho.
Rečníci si pri pomníku pripomenuli, že Šulek a Holuby sa dobrovoľne pridali k Slovenskému povstaniu, ktoré bojovalo za národné práva Slovákov v rámci Rakúskej monarchie a Uhorského kráľovstva. Obaja boli ustanovení za komisárov Slovenskej národnej rady: Viliam Šulek – sa stal komisárom v Krajnom, Karol Holuby bol Slovenskou národnou radou poverený, aby sa stal komisárom pre obce Kostolné, Vaďovce, Hrušov, Horné a Dolné Bzince a Lubina. Šulek aj Holuby boli uväznení v Hlohovci a odsúdení na smrť. Viliam Šulek bol popravený 21. októbra 1848 a Karol Holuby 26. októbra 1848. Pred smrťou i na popravisku boli veľmi statoční, nezriekli sa svojej zodpovednosti v Slovenskom povstaní a vzali na seba vinu aj za svojich spoluobčanov.
Ďalšou zástavkou účastníkov spomienkových akcií bola obec Hlboké v okrese Senica. Tam pri mohyle Jozefa Miloslava Hurbana položili veniec vďaky a zasadili Lipu Slovanstva. Určite našim čitateľom netreba prezentovať osobnosť Jozefa Miloslava Hurbana. Na tohto slovenského velikána si určite veľmi dobre pamätajú…
Spomienková slávnosti Slobodu Slovanom 17. septembra vyvrcholili v obci Vrbovce, okres Myjava, pri pamätníku Štúrovských Dobrovoľníkov. Na celodenných slávnostiach a všetkých spomienkových akciách sa zúčastnili: zástupcovia nitrianskeho občianskeho združenia Slavica, Mladá Matica Nitra, Obcina Nitrava, Obcina Jihlava, Obcina Javorník, Občiansky Tribunál, vojensky historicky klub Vrbovce, zástupcovia obce Vrbovce, emeritný biskup evanjelickej cirkvi Dr. Július Filo a Slovensku hymnu a pieseň Kopala studienku zaspieval výtvarník, básnik a spevák ľudových piesni Jaroslav Hargaš spolu z účastníkmi slávností.
Našim čitateľom iba stručne pripomenieme začiatok septembrových udalostí spred 169 rokov… Vtedy, začiatkom septembra 1848 sa Ľudovít Štúr vrátil zo Záhrebu do Viedne a začal pripravovať ozbrojené povstanie na Hornej zemi v snahe napomôcť Jelačičovmu postupu, ktorý bol medzičasom zastavený uhorskou armádou.
16. septembra 1848 sa vo Viedni na zhromaždení asi 200 Slovákov pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu sa vytvoril najvyšší národný revolučný a vojenský orgán slovenského národného hnutia – Slovenská národná rada. Tvorili ju Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža ako politickí predstavitelia, B. Nosák a J. Bórik ako tajomníci a moravskí dôstojníci B. Bloudek, F. Zach a B. Janeček ako vojenská zložka.
Prvá Slovenská národná rada bola vrcholným národným orgánom, ktorý organizoval Slovenské povstanie v r. 1848 – 1849 v rámci revolúcie r. 1848/49, ako aj výkonnú moc na územiach Slovenska obsadených spojenými slovensko-rakúskymi jednotkami v boji proti Maďarom. SNR bola prvým slovenským národným reprezentačným politickým orgánom.
Centrom organizačných príprav na ozbrojené vystúpenie Slovákov sa stala Viedeň, kde sa počas augusta 1848 formoval slovenský dobrovoľnícky zbor. Nábor vo Viedni viedli najmä moravskí radikálni demokrati B. Janeček a B. Bloudek. Dobrovoľnícky zbor 18. septembra 1848 obsadil Myjavu. Ľudovít Štúr tu v mene SNR vyhlásil nezávislosť Slovenska od uhorskej vlády a vyzval obyvateľov, aby sa zapojili do ozbrojeného povstania.
Eugen Rusnák
.jpg)
