Čaplovič chce zrušiť externé štúdium

Bratislava 26. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)

Dištančné namiesto externého

Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) chce novým vysokoškolským zákonom zrušiť externú formu štúdia a nahradiť ju dištančným vzdelávaním.

“Je to môj názor, ktorý budem presadzovať, pokiaľ budem vo funkcii, aby sme externú formu, ktorá v Európe nie je tradičná, od istého roku zrušili a nahradili dištančným vzdelávaním,“ uviedol šéf rezortu v rozhovore pre TASR. Zmena sa podľa neho neudeje zo dňa na deň, tí, ktorí momentálne študujú externe, by v tejto forme mali aj skončiť. Nový vysokoškolský zákon chce ministerstvo pripravovať na budúci rok. To, či by sa za dištančnú formu štúdia platilo, bude podľa ministra otázkou diskusie.

Úroveň externého vzdelania pokladá za nižšiu ako vzdelania denného

Na Slovensku študuje diaľkovo asi tretina študentov, čo predstavuje vyše 70.000 ľudí. Čaplovič tvrdí, že na Slovensku fungovala externá forma v 50. rokoch, keď bolo treba prevychovať “robotnícke kádre”. “A v 90. rokoch som externú formu plne chápal, lebo mnohí ľudia, ktorí boli v praxi, potrebovali študovať, lebo im to z politických či náboženských dôvodov nebolo umožnené. Ale dnes, po 22 rokoch od novembra 1989 mal každý možnosť študovať, aj keď viem, že sú isté kvóty,“ domnieva sa minister. Externe podľa neho idú často študovať tí, ktorí sa nedostali na dennú formu. „Z externého vzdelávania nám vychádzajú vrabčekovia a z interného, denného prostredia, nám vychádzajú slávici. I keď to nemôžem vždy zovšeobecňovať,“ dodal. Novela vysokoškolského zákona, o ktorej bude vláda SR rokovať v najbližších týždňoch, ráta s predĺžením bakalárskeho aj magisterského štúdia o rok.

Rozložiť si štúdium na dlhší čas

Čaplovič tvrdí, že už ho v premene externého štúdia na dištančné podporuje Rada vysokých škôl SR. „Externá forma v ponímaní, ako sa robí u nás, vo vyspelých krajinách neexistuje. Tam existuje full-time študent, ktorý študuje na plný úväzok a part-time študent, ktorý si štúdium rozloží,“ povedal pre TASR predseda RVŠ Viktor Smieško. Na univerzite v nemeckom Hagene dištančne podľa neho študuje 80.000 ľudí. Rozložiť si štúdium na viac rokov by podľa neho bolo možné aj na Slovensku, problém je však v tom, že študent musí po prekročení štandardnej dĺžky štúdia za školu platiť. „S týmto treba urobiť poriadok,“ dodal.

Slovenská technická univerzita v Bratislave dištančné štúdium realizuje aj v súčasnosti na Fakulte elektrotechniky a informatiky (FEI). „Na fakulte to praktizujeme s 10 až 15 študentmi a celkom to funguje,“ poznamenal Smieško, ktorý pôsobí práve na FEI. Na svojom webe fakulta píše, že pri dištančnej forme sa ťažisko vzdelávania prenáša na samotného študenta. „Vyučovanie v tejto metóde prebieha sústredene jeden deň v týždni, spravidla v piatok, podľa určeného harmonogramu. Pri štúdiu sa vo zvýšenej miere využíva komunikácia cez internet a elektronické študijné materiály,“ informuje fakulta. Smieško hovorí, že príprava elektronických materiálov pre dištančnú formu je zložitá. Po istej časti by mal totiž študent vedieť odpovedať na položené otázky. „Keď ich nezodpovie, tak ho materiál musí vrátiť tam, kde zlyhal,“ objasnil predseda RVŠ. Študent, ktorý sa pripraví z týchto materiálov, nemusí chodiť na prednášky. Toto štúdium fakulta nespoplatňuje, pokiaľ študent neprekročí štandardnú dĺžku štúdia.

Zmena sa pozdáva aj študentom

Prechod z externej formy na dištančnú sa pozdáva aj predsedníčke Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) Kataríne Stolárikovej. Preberanie úspešne fungujúcich systémov zo zahraničia má podľa nej pozitívny vplyv na slovenské školstvo. „Verím, že tento proces bude sprevádzať prísna kontrola kvality a zrejme aj reforma samotných kritérií zaisťovania kvality, čo by mohlo zredukovať počet študijných programov a zvýšiť ich kvalitu,“ domnieva sa. Dodáva, že konkrétnejšie sa vyjadrí až keď budú známe podmienky.

Odborníčka na vysoké školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že transformácia externej na dištančnú formu nemusí znamenať dramatickú zmenu. „Dnes sú možnosti vzdelávania, keď sa ľudia fyzicky nemusia zúčastňovať náuky, rôzne. V princípe to nie je tragédia, je otázka, ako sa to zorganizuje,“ tvrdí. Dôležité je podľa nej tiež to, čo sa stane so školným, keďže to v súčasnosti tvorí príjem vysokých škôl.