Môj profil 
Predplatné
Taliansko: V uskutočnenom referende v Lombardsku 95 % voličov a v Benátsku (Veneto) až 98 % sa vyslovilo za väčšiu autonómiu svojich regiónov. A hoci hlasovanie malo iba konzultačný charakter, jeho výpovedná hodnota je vysoká.
V Lombardsku žije jedna šestina obyvateľov Talianska, ale hlavné mesto regiónu – Miláno – je po Ríme druhé najväčšie. Miláno je jedným z najbohatších miest Európy. Tu vyrábajú talianske autá luxusnej triedy, tu sú rozmiestnené najväčšie podniky chemického priemyslu. Toto mesto sa pokladá za jedno z centier svetovej módy na úrovni Paríža alebo New Yorku. Každoročne sem prichádza okolo sedem miliónov turistov.
Benátky, ktoré sú hlavným mestom kraja Veneto, susediaceho s Lombardskom, boli kedysi centrom Benátskej republiky. V tomto regióne i dnes sú silné separatistické nálady. V týchto miestach už mnoho rokov existuje hnutie „venetizmus” – benátsky nacionalizmus, ktorého najradikálnejší predstavitelia žiadajú nesúhlasiť s výsledkami referenda v r. 1866 o zjednotení Talianska a dokonca hovoria o okupácii Benátska a Lombardska.
Predsa však väčšina hlasujúcich obyvateľov týchto regiónov sa rozhodovala podľa oveľa prízemnejších motívov. V každom štáte sú regióny – donori a regióny, poberajúce dotácie z centra. V každom regióne – donori sú politici, ktorí vystupujú za to, aby prostriedky, získané vo forme daní, zostávali „na mieste”. Osobitosť Talianska spočíva v tom, že od r. 2001 ústava štátu dáva regionálnym úradom možnosť žiadať od Ríma odovzdanie plnej moci v rôznych smeroch. Čo prirodzene využívali Lombardsko a Benátsko, prejaviac želanie, získať väčšiu autonómiu vo finančnej sfére, predovšetkým v daniach. Výsledky referenda, ktorého sa zúčastnilo 60 % obyvateľov Benátska a 40 % obyvateľov Lombardska, dovoľujú miestnym úradom obrátiť sa na federálnu vládu, súc zaštítené podporou obyvateľstva.
Prívrženci referenda v Lombardsku a Benátsku ubezpečujú, že nemajú nič spoločné s hlasovaním, ktoré nedávno prebehlo v Katalánsku. „My sme si zvolili dlhšiu a zložitejšiu cestu, avšak bude serióznejšia”, vysvetľuje predseda miestnej Ligy severu Matteo Selvini. Keď už hľadáme analógiu, tak skôr v referende v Škótsku.
Škótsko. Pripomenieme, že v 20. storočí – po objavení ropných nálezísk v Severnom mori pri východnom pobreží Škótska – sa aktivovali pokusy získať nezávislosť tohto britského regiónu. Svojou separatistickou činnosťou sa Škóti dožadovali aj samostatného využívania prírodných zdrojov. Po dlhých konzultáciách s vládou Veľkej Británie sa konalo 18. septembra 2011 referendum o vystúpení Škótska z Veľkej Británie, iniciované v regióne vládnucou Škótskou národnou stranou. Avšak väčšina obyvateľov (55,3 %) na otázku: „Má byť Škótsko nezávislým štátom ?” odpovedalo záporne. Opäť otázku o nezávislosti postavila Škótska národná strana iba nedávno – po celoštátnom referende o vystúpení Veľkej Británie z EÚ. V Škótsku 62 % obyvateľov sa vyslovilo za členstvo v EÚ a iba 38 % podporilo Brexit. Predseda vlády Škótska Nicola Stergen sa vyjadril o nutnosti druhého hlasovania. Avšak britská premiérka Tereza Mayová zamietla druhé referendum s odôvodnením, že Spojené kráľovstvo má odísť z EÚ v úplnom zložení. Otázka druhého referenda je odložená dovtedy, kým nebudú známe podmienky odchodu Veľkej Británie z EÚ.
Sliezsko. „My nechceme nezávislosť. Pripomíname tradície autonómie Horného Sliezska, ktoré bolo v našom regióne do druhej svetovej vojny. Všeobecne v Poľsku sú problémy s väčšou nezávislosťou regiónov. Práve také obmedzenie autonómie spôsobilo výbuch nespokojnosti Kataláncov, ktorým zamietli väčšiu finančnú nezávislosť. Je úplne zrejmé, že posledné udalosti sú signálom zamyslieť sa nad vzťahmi medzi štátom a jeho regiónmi”, hovorí predseda Hnutia za autonómiu Sliezska Jerzy Gorzselik. Priemyselný región na juhu Poľska je známy svojimi uhoľnými baniami, ale požaduje kultúrnu autonómiu. Tieto územia historicky patrili k Poľsku i Nemecku a nemecký vplyv je tu veľmi veľký. Mimochodom, prívrženci tohto hnutia sa nachádzajú aj v českej časti Sliezska.
Belgicko. A nakoniec Brusel ! Dokonca samotné hlavné mesto EÚ je jablkom sváru medzi Flámami, hovoriacimi holandsky a Valónmi, ktorých rodným jazykom je – francúzština. Obyvatelia Flámska si myslia, že „živia ostatné Valónsko”. A hoci sa mesto Brusel nachádza na území Flámska, žijú v ňom hlavne frankofónni Valóni. Aby sa predišlo konfliktom, bol vytvorený oddelený Bruselský región hlavného mesta, ktorý sa stal jednou z troch častí federácie. Každá z nich má svoj parlament a svoju vládu. Samotní Belgičania žartujú, že jediné, čo majú spoločné, je kráľ. A futbalová reprezentácia.
