Separatizmus – prejav európskej kultúrnej rôznorodosti a historického vývoja

Svet 20. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Santi Palacios)

Aktuálnym a široko medializovaným príkladom európskeho národno-emancipačného hnutia je španielske Katalánsko. Popri ňom aj vo viacerých štátoch Európy existujú ďalšie separatistické pohyby, ktoré sú poplašnými signálmi pre koncepciu „jednotnej” Európy. Takouto tektonickou pôdou je predovšetkým Taliansko, avšak menšie náznaky možno nájsť aj v Českej republike – uvádza sa v ruskom printovom periodiku Rossijskaja gazeta.

Taliansko: V uskutočnenom referende v Lombardsku 95 % voličov a v Benátsku (Veneto) až 98 % sa vyslovilo za väčšiu autonómiu svojich regiónov. A hoci hlasovanie malo iba konzultačný charakter, jeho výpovedná hodnota je vysoká.

V Lombardsku žije jedna šestina obyvateľov Talianska, ale hlavné mesto regiónu – Miláno – je po Ríme druhé najväčšie. Miláno je jedným z najbohatších miest Európy. Tu vyrábajú talianske autá luxusnej triedy, tu sú rozmiestnené najväčšie podniky chemického priemyslu. Toto mesto sa pokladá za jedno z centier svetovej módy na úrovni Paríža alebo New Yorku. Každoročne sem prichádza okolo sedem miliónov turistov.

Benátky, ktoré sú hlavným mestom kraja Veneto, susediaceho s Lombardskom, boli kedysi centrom Benátskej republiky. V tomto regióne i dnes sú silné separatistické nálady. V týchto miestach už mnoho rokov existuje hnutie „venetizmus” – benátsky nacionalizmus, ktorého najradikálnejší predstavitelia žiadajú nesúhlasiť s výsledkami referenda v r. 1866 o zjednotení Talianska a dokonca hovoria o okupácii Benátska a Lombardska.

Predsa však väčšina hlasujúcich obyvateľov týchto regiónov sa rozhodovala podľa oveľa prízemnejších motívov. V každom štáte sú regióny – donori a regióny, poberajúce dotácie z centra. V každom regióne – donori sú politici, ktorí vystupujú za to, aby prostriedky, získané vo forme daní, zostávali „na mieste”. Osobitosť Talianska spočíva v tom, že od r. 2001 ústava štátu dáva regionálnym úradom možnosť žiadať od Ríma odovzdanie plnej moci v rôznych smeroch. Čo prirodzene využívali Lombardsko a Benátsko, prejaviac želanie, získať väčšiu autonómiu vo finančnej sfére, predovšetkým v daniach. Výsledky referenda, ktorého sa zúčastnilo 60 % obyvateľov Benátska a 40 % obyvateľov Lombardska, dovoľujú miestnym úradom obrátiť sa na federálnu vládu, súc zaštítené podporou obyvateľstva.

Prívrženci referenda v Lombardsku a Benátsku ubezpečujú, že nemajú nič spoločné s hlasovaním, ktoré nedávno prebehlo v Katalánsku. „My sme si zvolili dlhšiu a zložitejšiu cestu, avšak bude serióznejšia”, vysvetľuje predseda miestnej Ligy severu Matteo Selvini. Keď už hľadáme analógiu, tak skôr v referende v Škótsku.

Škótsko. Pripomenieme, že v 20. storočí – po objavení ropných nálezísk v Severnom mori pri východnom pobreží Škótska – sa aktivovali pokusy získať nezávislosť tohto britského regiónu. Svojou separatistickou činnosťou sa Škóti dožadovali aj samostatného využívania prírodných zdrojov. Po dlhých konzultáciách s vládou Veľkej Británie sa konalo 18. septembra 2011 referendum o vystúpení Škótska z Veľkej Británie, iniciované v regióne vládnucou Škótskou národnou stranou. Avšak väčšina obyvateľov (55,3 %) na otázku: „Má byť Škótsko nezávislým štátom ?” odpovedalo záporne. Opäť otázku o nezávislosti postavila Škótska národná strana iba nedávno – po celoštátnom referende o vystúpení Veľkej Británie z EÚ. V Škótsku 62 % obyvateľov sa vyslovilo za členstvo v EÚ a iba 38 % podporilo Brexit. Predseda vlády Škótska Nicola Stergen sa vyjadril o nutnosti druhého hlasovania. Avšak britská premiérka Tereza Mayová zamietla druhé referendum s odôvodnením, že Spojené kráľovstvo má odísť z EÚ v úplnom zložení. Otázka druhého referenda je odložená dovtedy, kým nebudú známe podmienky odchodu Veľkej Británie z EÚ.

Sliezsko. „My nechceme nezávislosť. Pripomíname tradície autonómie Horného Sliezska, ktoré bolo v našom regióne do druhej svetovej vojny. Všeobecne v Poľsku sú problémy s väčšou nezávislosťou regiónov. Práve také obmedzenie autonómie spôsobilo výbuch nespokojnosti Kataláncov, ktorým zamietli väčšiu finančnú nezávislosť. Je úplne zrejmé, že posledné udalosti sú signálom zamyslieť sa nad vzťahmi  medzi štátom a jeho regiónmi”, hovorí predseda Hnutia za autonómiu Sliezska Jerzy Gorzselik. Priemyselný región na juhu Poľska je známy svojimi uhoľnými baniami, ale požaduje kultúrnu autonómiu. Tieto územia historicky patrili  k Poľsku i Nemecku a nemecký vplyv je tu veľmi veľký. Mimochodom, prívrženci tohto hnutia sa nachádzajú aj v českej časti Sliezska.

Belgicko. A nakoniec Brusel ! Dokonca samotné hlavné mesto EÚ je jablkom sváru medzi Flámami, hovoriacimi holandsky a Valónmi, ktorých rodným jazykom je – francúzština. Obyvatelia Flámska si myslia, že „živia ostatné Valónsko”. A hoci sa mesto Brusel nachádza na území Flámska, žijú v ňom hlavne frankofónni Valóni. Aby sa predišlo konfliktom, bol vytvorený oddelený Bruselský región hlavného mesta, ktorý sa stal jednou z troch častí federácie. Každá z nich má svoj parlament a svoju vládu. Samotní Belgičania žartujú, že jediné, čo majú spoločné, je kráľ. A futbalová reprezentácia.