Šefčovič: Občiansky komfort sa v Európskej únii nezjavil automaticky

Bratislava 14. marca (TASR/HSP/Foto:TASR)

Slovensko v dvoch voľbách do EP v roku 2004 a 2009 skončilo na poslednom mieste

Hoci najnižšia účasť Slovenska v dvoch voľbách do Európskeho parlamentu (EP) nie je dobrým vysvedčením, aj v iných členských štátoch badať trend menšieho záujmu o eurovoľby. “Evidentne spoločenské elity trochu podcenili potrebu vysvetľovať, ako sa európske rozhodnutia prijímajú,” uviedol pre TASR 

Podľa neho je najvyšší čas o tom začať hovoriť, lebo v opačnom prípade tento priestor vyplnia euroskeptici, ktorí nenáročnou kritikou a zjednodušujúcimi argumentmi vytvárajú dojem, že sa z európskej agendy dajú vybrať iba pozitíva a odmietnuť to, čo sa štátom a ich občanom nepáči. “Treba si uvedomiť, že ide o komplexne poprepájaný celok, ktorý sa pri vybraní jednej súčiastky môže veľmi ľahko rozpadnúť na mnoho drobných koliesok, čo by nám bolo v budúcnosti veľmi ľúto,” podotkol.

Myslí si, že nezáujem Slovákov o eurovoľby pramení z názoru, že Európska únia bude fungovať aj bez ich účasti na hlasovaní. “To je, bohužiaľ, tendencia vo viacerých európskych krajinách, ktorá nie je dobrá. Vytvára totiž pocit, že ako občania únie nemajú slovo v tom, čo sa deje na európskej úrovni, že sa to deje ďaleko od nich, a tak sa k tomu nemajú čo vyjadriť,” konštatoval eurokomisár.

Z diskusií s ľuďmi zistil, že majú len málo vedomostí o tom, ako funguje celý proces, ktorý im zabezpečil možnosť využívania európskych občianskych práv. Upozornil, že zvyšovanie tohto komfortu sa nezjavilo automaticky, ale je výsledkom európskej spolupráce. Čo je však podľa neho málo komunikované zo strany politických špičiek, politických strán a médií. “Proces, ktorý viedol k odstráneniu hraničných kontrol, zavedeniu spoločnej meny či chráneniu bankových vkladov si predtým vyžadoval obrovské úsilie, prácu europoslancov, prácu ministrov v Rade a Európskej komisie, ktorá s týmito návrhmi musela prísť,” priblížil Šefčovič.

Úlohu vyzývať a motivovať ľudí k účasti na májových voľbách do EP vidí na strane vrcholných predstaviteľov štátov, politických strán a ich kandidátov. “Samozrejme, veľa záleží tiež od médií, aký dávajú priestor európskym témam. Či sú len preberané z bulvárnych denníkov z Veľkej Británie, alebo či sú to aj témy, ktoré hovoria o tom, čo všetko sa pre komfort slovenských občanov dosiahlo,” poznamenal. Podľa neho nestačí, aby Slováci v prieskumoch verejnej mienky pozitívne vystupovali smerom k EÚ, ale musia dať svojím hlasovaním jasne najavo, že sa o dianie v nej zaujímajú.

Slovensko v dvoch voľbách do EP v roku 2004 a 2009 skončilo na poslednom mieste. Pred piatimi rokmi s 19,64-percentnou účasťou a pri prvom hlasovaní prišlo k urnám iba 16,97 percenta voličov. Rebríčku dominuje Luxembursko a Belgicko, kde účasť presiahla 90-percentnú hranicu.