Kapitalistický systém je založený na zásade nedotknuteľnosti majetku a vlastníckych práv a jeho finančný systém spočíva na dôvere. Nezákonné skonfiškovanie a použitie cudzích finančných aktív, ktoré sa v spoločnosti, kde vládne právo, nazýva jednoducho krádež, totálne podkopáva dôveru nielen v samotného depozitára týchto aktív, ale  môže v tomto prípade vážne ohroziť celý  finančný systém kolektívneho Západu. Navyše hrozí riziko precedensu. Ak Európa zabaví štátne aktíva, iné štáty by mohli túto logiku kopírovať v budúcich sporoch, čo by zvýšilo geopolitické/právne riziko na celom svete a znížilo vnímanú bezpečnosť úschovy na európskych trhoch. To by poškodilo dlhodobú príťažlivosť kapitálu.

Samotný Euroclear vyzval Európsku komisiu dodržiavať právo

Belgický depozitár spoločnosť Euroclear, ktorý má v držbe nelegálne veľkú časť zmrazených ruských aktív, vyzval Európsku komisiu, aby pri zvažovaní ich možného použitia dodržiavala medzinárodné právo. Zástupca Euroclear uviedol, že v súvislosti s použitím aktív ruskej centrálnej banky by sa malo dodržiavať medzinárodné právo, ako aj zásady nedotknuteľnosti štátneho majetku a vlastníckych práv. Podľa neho spoločnosť Euroclear zatiaľ nedostala od Európskej komisie konkrétne návrhy týkajúce sa možného použitia ruských aktív na poskytnutie úveru Ukrajine. Zároveň zdôraznil, že akékoľvek nezákonné konanie so zmrazenými prostriedkami by podkopalo dôveru vo finančný systém a samotný depozitár. Belgický premiér Bart De Wever predtým navrhol, aby západné krajiny vytvorili „koalíciu platiacich“ na podporu Ukrajiny namiesto len „koalície ochotných“.

Belgicko chápe riziká

Belgicko odmietlo zabaviť ruský majetok bez písomných záruk o zdieľaní finančných rizík všetkými krajinami EÚ.  Krajiny G7 požičali Ukrajine 25,5 miliardy dolárov na obdobie do roku 2025 z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

Podľa De Wevera, ak sa na financovaní budú podieľať všetky krajiny koalície, nebude ani potrebné vyvlastňovať ruský majetok. Jeho krajina nedostala záruky od ostatných štátov EÚ o zdieľaní finančných rizík. V prípade vyvlastnenia aktív zmrazených na platforme Euroclear v belgickej jurisdikcii môže Belgicko čeliť vážnym finančným dôsledkom. De Wever odhadol, že ide o ruské štátne aktíva v hodnote približne 200 mld. v depozite Euroclear. Belgicko je proti jednostrannému vyvlastneniu aktív, keďže tieto prostriedky vytvárajú príjmy do rozpočtu krajiny. Riziká pre Belgicko podľa neho súvisia s pravdepodobnosťou právnych krokov zo strany Ruska, ktoré by mohli viesť k masívnemu zabaveniu belgických aktív mimo EÚ ako kompenzácie.

V Kodani sa lídri EÚ dohodli, že sa snáď dohodnú

Lídri EÚ sa na stretnutí v Dánsku dohodli na pláne poskytnúť Ukrajine pôžičky vo výške 140 miliárd eur oproti zmrazeným ruským rezervám. Týmto rozhodnutím sa využitie aktív ruskej centrálnej banky vrátilo na program rokovania po tom, ako USA pozastavili priamu finančnú pomoc Kyjevu, čím Európa zostala hlavným darcom v boji proti ruskej ozbrojenej invázii. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však spochybnil zákonnosť použitia zmrazených ruských aktív na poskytnutie veľkej pôžičky Kyjevu.  Lídri EÚ na zasadnutí v Kodani poverili Európsku komisiu, aby ďalej skúmala dôsledky myšlienky zabavenia zmrazených ruských aktív.

Podľa portálu Politico sa Európa obáva, že využívanie ruských aktív spôsobí problémy v hospodárstve EÚ. „Európska centrálna banka sa obáva, že používanie ruských aktív by mohlo podkopať dôveru v euro vo svete,“ uvádza sa v materiáli. Podľa médií európske krajiny tlačia na USA a Japonsko, aby prijali podobné rozhodnutia a rozptýlili tieto obavy. V rozhovore s publikáciou predstavitelia uviedli, že na virtuálnom stretnutí ministrov financií krajín G7 zástupcovia Nemecka, Francúzska a Talianska vyzvali na spoločný postup v súvislosti s týmito aktívami. V záverečnom komuniké sa však spoločné rozhodnutia nespomínajú. Namiesto toho sa v ňom uvádza, že využitie ruských aktív je len jednou zo zvažovaných možností. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa predtým dohodol s belgickým premiérom Bartom De Weverom, že ruské aktíva by sa nemali použiť.

Jastrabi z G7 kujú pikle

Tri najväčšie krajiny EÚ zo skupiny G7 – Nemecko, Francúzsko a Taliansko – vyzvali Japonsko a USA, aby využili zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine. Píše o tom Politico. Európska centrálna banka sa obáva, že použitie ruských aktív by mohlo podkopať globálnu autoritu eura, čo by však americký FED zrejme aj privítal. Obavy by sa zároveň mohli rozptýliť, ak by takýto krok podnikli aj „ťažké váhy“ ako a Washington Tokio. Biely dom tlačí na EÚ, aby použila rezervy ruskej centrálnej banky zmrazené v Európe, ale zatiaľ nepovedal, či urobí to isté s približne 7 miliardami USD držanými v USA.

Reakcia ruských predstaviteľov

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že diskusie o osude zmrazených ruských aktív v EÚ pripomínajú konanie kriminálneho gangu. Peskov označil plán EÚ za „nezákonné zabavenie ruského majetku a krádež.“ Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová varovala, že Rusko tvrdo odpovie, ak EÚ spreneverí ruské aktíva. Vo štvrtok označila plány EÚ týkajúce sa zmrazených ruských aktív za „banálnu krádež“. Putin predtým varoval, že takéto kroky Západu „podkopú globálny finančný poriadok“.

Putin nedávno podpísal dekrét o znárodnení zahraničného majetku. Moskva je pripravená skonfiškovať a rozpredať zahraničný majetok v reakcii na možné zabavenie ruského majetku v EÚ. Nový mechanizmus urýchľuje privatizáciu a zavádza symetrické opatrenia.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý umožňuje hromadné znárodňovanie a rýchly predaj aktív zahraničných spoločností v krajine, informovala v stredu 1. októbra tlačová agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroj blízky vláde. Dokument zavádza zrýchlený postup privatizácie a môže sa uplatniť v prípade, že sa Európska únia rozhodne skonfiškovať ruský majetok v zahraničí. Podľa respondenta agentúry ide o možnosť expresného predaja ruských aj zahraničných aktív.

Podľa Putinovho dekrétu sa predpredajné oceňovanie majetku obmedzuje na 10 dní a zjednodušuje sa registrácia vlastníctva. Za realizáciu transakcií je zodpovedná štátna Promsvjazbank. Kremeľ označuje tieto opatrenia za reakciu na západné sankcie. Nový dekrét sa môže vzťahovať aj na majetok ruských občanov vrátane držiteľov zahraničných pasov alebo osôb obvinených z extrémizmu a korupcie. Podľa moskovskej advokátskej kancelárie Nektorov, Saveliev & Partners dosiahla hodnota skonfiškovaného majetku od roku 2022 3,9 bilióna rubľov. Doteraz sa Moskva zdržiavala priameho znárodňovania zahraničného majetku a uprednostňovala dočasnú správu spoločností s následným predajom „preferovaným“ kupcom za zníženú cenu. Ruské úrady však teraz môžu použiť tvrdší scenár, konštatuje agentúra Bloomberg.

Stovky západných spoločností pôsobia v Ruskej federácii, hoci mnohé z nich po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 v plnom rozsahu stiahli svoje podniky z ruského trhu. Medzi zostávajúce veľké spoločnosti patria napríklad UniCredit, Raiffeisen Bank International, PepsiCo a Mondelez International.

Stanovisko Európskej komisie

Hovorca Európskej komisie Balázs Ujvári v komentári k správam médií o Putinovom dekréte uviedol, že EK „vie o správach, že Rusko pripravuje opatrenia na masovú konfiškáciu západných aktív, pozorne ich sledujeme“. Zdôraznil, že prípadné odvetné opatrenia Kremľa považuje za nespravodlivé, keďže EK plánuje použiť len ruský štátny majetok, zatiaľ čo Putinov dekrét umožňuje zabaviť majetok, ktorý je v súkromnom vlastníctve západných spoločností.  Nezávislá ruskojazyčná publikácia The Insider cituje ekonómku Taťjanu Michajlovovú, ktorá konštatuje, že Kremeľ nebude schopný zasadiť západným krajinám citeľný úder masovou konfiškáciou zvyšných zahraničných aktív: „Ruské úrady už fakticky skonfiškovali aktíva spoločností, ktoré odišli. A aký majetok možno skonfiškovať napríklad spoločnostiam Unicredit a Raiffeisen? Účty? A spoločnosti, ktorých aktíva sú v dočasnej správe, sa s nimi už pravdepodobne rozlúčili. Takže majetok v hodnote stoviek miliárd dolárov to určite nebude.“ Rusko zrejme bude nútené hľadať aj iné možnosti kompenzácie spôsobenej škody.