Bratislava 19. decembra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Miroslav Šatan dal v utorok oficiálnu bodku za svojou úspešnou hokejovou kariérou. Charizmatický útočník sa rozlúčil s aktívnou činnosťou 18. deň v mesiaci o 18. hodine v zápase hranom trikrát 18 minút. Duel, v ktorom sa stretli výbery bielych a modrých, napokon vyhrali bieli 11:8

Duel sledovali vypredané tribúny na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, diváci zaplatili za lístok symbolických 18 eur. Úvodné buly hodil legendárny český brankár Dominik Hašek, po 1. tretine sa Šatan dočkal veľkej pocty. Vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) ho slávnostne zaradilo do Siene slávy.

Na akciu si rekordér v počte strelených gólov v drese Slovenska (81) pozval desiatky spoluhráčov, prevažne hráčov z tzv. zlatej generácie. Nechýbal ani trojnásobný víťaz NHL Marián Hossa, do hry však zasiahnuť nemohol. Kvôli zdravotným problémom už druhú sezónu nehrá a zo zámoria nedostal povolenie. Za Šatanov modrý tím nastúpil v bránke Ján Lašák, v obrane sa predstavili Ľubomír Višňovský, Ľubomír Sekeráš, či Radoslav Hecl. V útoku nechýbali Michal Handzuš, Richard Kapuš, ale ani aktuálne najproduktívnejší hráč Tipsport Ligy Ladislav Nagy. V modrom tíme bavili divákov Rastislav Staňa, Richard Lintner, Peter Bondra, či Jozef Stümpel. Hostiteľ akcie hral za oba tímy.

Populárny “Šarky” si počas celej exhibície i v závere duelu užil niekoľko skandovaných potleskov. Kanonier, ktorému v zámorí prischla prezývka “Tichý zabijak”, je jediný hráč, ktorý bol súčasťou reprezentácie Slovenska pri všetkých medailách z MS. Bol kapitán pri striebre 2000 v Petrohrade, zlate 2002 v Göteborgu, bronze 2003 v Helsinkách a medzi lídrov patril aj pri striebre 2012 opäť v Helsinkách. V zámorskej NHL zdvihol v roku 2009 nad hlavu Stanleyho pohár v drese Pittsburghu Penguins. Na konte tak má tituly z MS, NHL, i slovenskej extraligy, rovnakou bilanciou sa spolu so Šatanom môže pochváliť iba Michal Handzuš.

Rozlúčkový zápas Miroslava Šatana

Tím bielych – Tím modrých 11:8 (3:3, 4:2, 4:3)

Góly: 3. Čierny (Pardavý, Lipiansky), 6. Lintner (Stümpel, Bondra), 10. Lintner (Bondra, Čierny), 23. Ra. Pavlikovský (Radivojevič, Vaic), 24. Graňák (Pardavý), 29. Lintner (Stümpel, Bondra), 36. Šatan (Surový, Suchý), 37. Podhradský (Šatan), 50. Šatan ml. (z trestného strieľania), 51. Šatan ml. (Šatan), 53. Šatan ml. (Šatan) – 10. Handzuš (Šatan), 11. Cibák (Ri. Pavlikovský, Nagy), 11. Cibák (Somík, Ri. Pavlikovský), 24. Nagy (Handzuš, Somík), 34. Ri. Pavlikovský (Pauček, Hurtaj), 39. Uram (Kapuš), 50. Pauček (Sekeráš), 51. Hurtaj. Rozhodcovia: Čaprnka – Tvrdoň, Synek, 10.055 divákov (vypredané).

Zostavy

Tím bielych: Staňa (19. Šimonovič, 37. Lipovský) – Lintner, Milo, Podhradský, Suchý, Čierny, Droppa, Graňák – Šatan, Bondra, Stümpel, Radivojevič, Vaic, Ra. Pavlikovský, Pardavý, Hreus, Surový, Lipiansky, Plavucha, T. Višňovský, Šatan ml. Tréneri: Július Šupler a Marián Hossa

Tím modrých: Lašák (23. Laco) – L. Višňovský, Valábik, Štrbák, Sekeráš, Ri. Pavlikovský, Pauček, Hecl – Nagy, Handzuš, Šatan, Somík, Kapuš, Cibák, Uram, Hurtaj, Bartoš, P. Pucher, Bartovič.

Tréneri: Ján Filc a Július Šupler

Po pôsobivej predstavovačke a slávnostnom buly medzi Šatana a Petra Bondru divákov od úvodu dvíhali zo sedadiel okulahodiace akcie. Skóre otvoril v 3. minúte Čierny, potom sa dvomi peknými gólmi blysol Lintner. Modrý tím však ešte do prestávky vyrovnal. Pred druhým dejstvom nasledovala slávnostná chvíľa, keď Šatana slávnostne prijali do Siene slávy. Ceremónia prebehla za účasti jeho rodičov, manželky a detí, prvého trénera v Topoľčanoch a predstaviteľov SZĽH prezidenta Martina Kohúta a generálneho sekretára Miroslava Valíčka. “Je pre mňa česť, že ma zaradili medzi ostatné mená, ktoré už sú v sieni slávy. Moje poďakovanie patrí všetkým, ktorí sú tu so mnou a fanúšikom, pretože všetky medaily sme vyhrávali pre nich. Ja som pre nich robil to, že som si vždy keď som mohol, obliekol na seba reprezentačný dres Slovenska,” uviedol Šatan. Po druhej tretine si dvojgólový náskok vypracoval tím v bielych dresoch, k čomu prispeli gólmi aj Šatan a najmä Lintner, ten dovŕšil v 29. minúte hetrik. V tretej tretine si bieli udržiavali náskok, pomohol im k tomu dvoma gólmi aj Mirko Šatan, syn Mira Šatana. Ten neskôr zavŕšil hetrik a rozhodol o výhre bieleho tímu 11:8.

Reakcie

Miroslav Šatan: “Bol to jeden z tých zápasov, v ktorom mi nezáležalo na výsledku. Odchádzam z akcie s veľmi dobrým pocitom. V hlave sa mi premietlo množstvo spomienok, je to už ďaleko. Ale rád budem na túto dobu spomínať. Prijatie do Siene slávy je pre mňa pocta. Vždy som hral najradšej s dvojkrížom na hrudi a aj preto tu možno bola plná hala.”

Jozef Stümpel: “Miro mal jednu z najúspešnejších kariér zo slovenských hokejistov vôbec. Bol líder, osobnosť a vodca. V hokeji dosiahol veľmi veľa.”

Peter Bondra: “Miro mal skvelú kariéru a ja sa teším spolu s ním. To, že ho uviedli do siene slávy, je historický moment pre celý slovenský hokej.”

Michal Handzuš: “Takéto stretávky sú vždy parádne, každý máme svoje životy, takže to nebýva často. Ja som s Mirom hrával v jednom útoku na všetkých najúspešnejších MS. Takže všetky jeho góly som prežíval s ním, bol som súčasťou toho všetkého. Bol to skvelý líder a vždy dal gól, keď bolo treba. Bol to muž okamihu.”

Ján Laco: “Miro je človek, ktorý pre náš hokej spravil veľmi veľa na ľade a teraz robí aj mimo ľadu. Je to človek, ktorý nemá zlé vlastnosti. Všade, kam príde, je okolo neho dobrá atmosféra. Miro je kľuďas, rozvážny, vyžaruje z neho pokoj, podobní ľudia sú mi veľmi blízki. MS v Helsinkách mi zostanú navždy v pamäti, bol tam líder tímu, na to sa nezabúda, je to krásna spomienka.”

Marián Hossa: “Meno Miro Šatan a slovenská reprezentácia ide k sebe. Ľudia si vážia, čo táto generácia dosiahla, stále to u nich rezonuje. Miro je slovenská ikona, vyhral všetky medaily, ktoré sa dali, urobil najviac pre náš hokej. Je to zaujímavý chlapík, rozvážny, možno nie je za každú srandu, ale to mi aj imponuje. Dá sa s ním pokecať o všetkom možnom.”

Richard Lintner: “Nebolo to o mojich góloch, ale o Mirovom zápase. Bolo to veľmi príjemné a všetci sme si to užili. Ľudia ukázali, ako majú radi hokej a ako majú radi Mira. To ma teší najviac.”

Ján Lašák: “Netreba nič hovoriť. Prišlo 10 tisíc ľudí, to hovorí za všetko. Mňa teší, že hokej vie stále spojiť túto krajinu. Neviem, či tu existuje nejaký takýto fenomén.”