Môj profil 
Predplatné
Po tom, čo sa dvojkolícia Progresívne Slovensko/Spolu nedostala do parlamentu, dávali liberáli svoje posledné nádeje do strán SaS a Za ľudí. Tí mali byť v koalícii etálonom „slušnosti“ a zásadovosti. Voči pochybeniam v koalícii nemali uhmúť ani o milimeter.
Od začiatku bolo jasné, že obe liberálne ministraničky(a najmä ich liberálni voliči) nemajú v láske práve Borisa Kollára a jeho stranu Sme rodina. Tá totiž nezapadá do ich liberálneho videnia sveta.
Kollár sa aspoň ako tak snaží presadzovať pronárodné a konzervatívne hodnoty. Prednedávnom sa napríklad zastal Matice Slovenskej, ktorej chce okresať financie ministerka Milanová, no čo je zrejme najväčší Kollárov „hriech“ je jeho európske spojenectvo s Marine Le Penovou a Matteom Salvinim. To mu jeho liberálni kolegovia vo vláde aj mimo nej nevedia odpustiť.
A tak sa začala poľovačka na Kollára. Ich mimoparlamentný spojenec Spolu a čerstvý odídenec Beblavý vytiahli najprv na Krištúfkovu a neskôr aj na Kollára diplomovú prácu, ktorá bola údajne plagiátom.
Samozrejme jednalo sa o účelovú vec. Keby sme totiž takto prekontrolovali diplomovky, rigorózky, či iné študijné práce všetkých politikov tak stopercentne by sa medzi nimi našli taktiež plagiáty a možno by sme sa čudovali koľko.
Nakoniec, svedčili o tom aj vydesené a odmietavé reakcie týchto liberálnych vládnych strán, po tom, čo takýto postup navrhol premiér Igor Matovič.
Liberáli zo SaS a Za ľudí však mali dobrú zámienku na zahnanie Kollára do kúta a mysleli si, že bude skákať ako oni budú pískať až to vyústi do jeho odstúpenia, čím by absolútne oslabili stranu Sme rodina, ktorá je stranou jedného muža… Nuž nevydalo.
Kým poslanci SaS a Za ľudí podávali verejnosti veľkohubé vyhlásenia ako má Kollár vyvodiť zodpovednosť a odstúpiť, čím populisticky zahrali pred verejnosťou divadielko ako sú zásadoví, predseda parlamentu vymyslel v skutku geniálny plán.
Ich moralistické vyhlásenia chcel skonfrontovať s realitou. Kollár preto sám zvolal svoje odvolávanie v parlamente s tým, že hnutie Sme rodina by v prípade jeho odvolania vystúpilo z koalície, no vláda by mohla pokračovať aj bez nich. Poslanci SaS a Za ľudí teda mali jedinečnú príležitosť ukázať, že svoje slová myslia vážne a nielen populisticky vytĺkajú politický kapitál.
Nakoniec však ako hovorí klasik, „stiahli chvost a zdupkali.“
Poslanci týchto liberálnych ministraničiek sa teda pred celým Slovenskom ukázali ako bezzásadoví oportunisti. Keď si totiž spočítali, že po avizovanom odchode strany Sme rodina (ak bude odvolaný Kollár z postu predsedu parlamentu) z vlády by ich vládnutie stálo a padalo len na troch poslancoch, (bez Sme rodina by mala vláda len 78 poslancov), jednoducho ich vládne fleky im boli milšie než ich zásadovosť a morálny kredit.
Prvú bitku teda jednoznačne vyhral Kollár.Táto bitka však ani zďaleka nie je posledná. Vládni liberáli sa budú naďalej snažiť Kollára a jeho hnutie diskreditovať a nielen jeho. Na muške majú aj premiéra Igora Matoviča.
Liberáli totiž majú svoju vysnívanú vládu s Pellegriniho „hlasom“, s ktorým môžu veselo dotovať rôzne „teplé vlny.“
Nateraz však museli ustúpiť. Vo vláde sú len niečo vyše 100 dní a bola by pre nich škoda, keby nevyťažili zo svojich funkcií čo najviac. Do parlamentu ledva preliezli a tak nateraz nechcú riskovať predčasné voľby, pretože by sa v súčasnosti s preferenciami aké majú nemuseli dostať do parlamentu ani dostať.
Ten správny čas ešte neprišiel. Najprv musia posilniť svoje preferencie a snažiť sa diskreditovať svojich silnejších koaličných partnerov.
Čím sa viac budú približovať riadne parlamentné voľby, tým sa budú viac a viac stupňovať útoky na Kollára a Matoviča. Kollárova diplomovka bola len akési zahrievacie kolo.
Matovič a Kollár by urobili najlepšie ak by sa týchto liberálnych strán zbavili čím skôr. Vláda by mohla pokračovať povedzme s tichou podporou opozície. Na včerajšom odvolávacom rokovaní parlamentu bolo nepriehľadnuteľné, že Kollárovci si viac rozumeli s Kotlebovcami než s koaličnými Šeligovcami. No na takéto spojenectvo zrejme nebudú mať odvahu, lebo vedia aký mediálny lynč (oveľa silnejší než v súčasnosti) by ich čakal.
Samuel Gdovin
