Môj profil 
Predplatné
Prijatie ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií je podľa SaS jediná možná cesta, aby sa ústavnosťou tohto kroku mohol zaoberať Ústavný súd. “Tvrdenia, že Ústavný súd môže vopred posúdiť túto otázku, sú alibistické a zavádzajúce. Najprv musí parlament amnestie zrušiť, až potom sa môžu osoby, ktoré sa tým budú cítiť poškodené na svojich právach, obrátiť na Ústavný súd. Preto by mali poslanci vládnej koalície za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovať,” uviedol predseda SaS Richard Sulík.
Most-Híd by podľa neho mal vplývať na koaličných partnerov, aby zrušenie v parlamente podporili. “Bez Mostu-Híd by sa vládna koalícia ocitla v menšine, preto hlas predsedu strany Bélu Bugára nemôže nahradiť žiaden opozičný politik, ktorý by sa o tejto otázke pokúsil vyjednávať. Preto predseda Mostu-Híd Béla Bugár má v prípade zrušenia Mečiarových amnestií mimoriadnu zodpovednosť,” poznamenal Sulík.
Bugár pre TASR uviedol, že Most-Híd vždy podporoval zrušenie tzv. Mečiarových amnestií a podporí ho aj v druhom čítaní v parlamente. Šéf Mosta-Híd však nemieni namiesto opozície presviedčať svojich koaličných partnerov, aby návrh na zrušenie podporili. Bez nich neprejde.
“Stále vysvetľujem opozícii, že ak chce niečo dosiahnuť, treba si sadnúť s tými, ktorých podporu potrebujú. Prečo by som ja robil prácu namiesto opozície?” povedal Bugár, podľa ktorého navyše v tomto prípade neexistuje sila, ako presvedčiť koaličných partnerov, aby zmenili stanovisko. “Existuje jediná možnosť. Pokiaľ by Ústavný súd dal výklad zákona, že sa predsa len dajú amnestie zrušiť, tak v tom momente sa nájde 90 a viac hlasov,” uviedol Bugár.
Myslí si, že pokiaľ sa nezjednotí právne stanovisko, nikdy sa nenájde za zrušenie Mečiarových amnestií potrebných 90 hlasov. “A stanovisko by mal dať Ústavný súd. To je normálne riešenie, obrátiť sa na Ústavný súd,” poznamenal.
Parlament má na ďalšej svojej schôdzi definitívne rozhodnúť o opozičnom návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií. Na jeho schválenie bude potrebných 90 hlasov. Návrh je teraz v druhom čítaní, okrem opozície ho podporil aj vládny Most-Híd. Smer-SD a SNS nie. Amnestie udelené v roku 1998 sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
.JPG)
