Môj profil 
Predplatné
Predstavitelia samospráv dnes rokovali so štátnymi tajomníkmi ministerstva životného prostredia o možnom odklade zberu kuchynského odpadu. Podľa ZMOS-u však mestá a obce ešte nie sú na triedenie tohto druhu odpadu pripravené.
„Je tu jeden veľký problém, a síce, kam s tým jedálenským a kuchynským odpadom. Je to nerovnomerne rozdelené v rámci Slovenska a keď aj budeme zvážať odpad, tak potom nevieme, čo s ním. Ako ho spracujeme a kde ho budeme dávať,“ povedal Tréger.
Podľa predsedu ZMOS-u bude napríklad z veľkých sídlisk potrebné odvážať kuchynský odpad často. Časté zvážanie kuchynského odpadu sa preto podľa neho nepriaznivo odzrkadlí aj „na peňaženkách občanov“. Tréger zároveň upozorňuje, že východné Slovensko nie je na zber kuchynského odpadu pripravené a nie je tiež jasné, kam bude zvážaný odpad z niektorých lokalít na východe krajiny.
„Ministerstvo životného prostredia nechce byť tým ‚odkladačom termínov‘, ktorý slúži ako zdroj výhovoriek pre Európsku komisiu, prečo Slovensko neplní svoje povinnosti. Chceme byť ministerstvom, ktoré pomáha samosprávam, aby požiadavky splnili. Nie kvôli Bruselu, ale kvôli občanom,“ povedal štátny tajomník MŽP Juraj Smatana. Envirorezort chce podľa neho finančne podporovať obce, ktoré si budú plniť povinnosti a zavedú zber kuchynského odpadu.
Podľa Smatanu sa zástupcovia MŽP na dnešnom rokovaní so ZMOS-om rozprávali aj o ďalších finančných mechanizmoch, ktoré by mali mestám a obciam pomôcť. „Zelený“ rezort chce zároveň prebudovať celý systém odpadového hospodárstva na Slovensku, na čo plánuje využiť aj peniaze z eurofondov.
Povinnosť zaviesť samostatný zber kuchynského odpadu budú mať od 1. januára 2023 všetky členské krajiny Európskej únie. Slovensko však chce túto povinnosť zaviesť o dva roky skôr. Smatana dodal, že MŽP nechce obce zbytočne sankcionovať. Podľa jeho slov envirorezort nebude pokutovať obec alebo mesto, u ktorého uvidí, že sa snaží splniť si svoje povinnosti v odpadovom hospodárstve.
