Uvedomenie si, že vojna bola vyprovokovaná, nám pomôže pochopiť, ako ju zastaviť. Neospravedlňuje to ruskú inváziu. Oveľa lepším prístupom Ruska mohlo byť zintenzívnenie diplomacie s Európou a s nezápadným svetom s cieľom vysvetliť a postaviť sa proti militarizmu a unilateralizmu USA. V skutočnosti je neúnavná snaha USA o rozšírenie NATO široko odmietaná po celom svete, takže ruská diplomacia namiesto vojny by bola pravdepodobne účinnejšia.

Bidenov tím neustále používa slovo “nevyprovokovaný”, naposledy v Bidenovom hlavnom prejave pri príležitosti prvého výročia vojny, v nedávnom vyhlásení NATO a v najnovšom vyhlásení G7. Mainstreamové médiá, ktoré sú Bidenovi naklonené, jednoducho papagájujú Biely dom. Hlavným vinníkom je denník The New York Times, ktorý inváziu označil za “nevyprovokovanú” najmenej 26-krát, a to v piatich úvodníkoch, 14 názorových stĺpcoch autorov NYT a siedmich hosťujúcich op-editoch!

V skutočnosti išlo o dve hlavné americké provokácie. Prvou bol zámer USA rozšíriť NATO o Ukrajinu a Gruzínsko s cieľom obkľúčiť Rusko v čiernomorskom regióne krajinami NATO (Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Turecko a Gruzínsko, v poradí proti smeru hodinových ručičiek). Druhým bola úloha USA pri nastolení rusofóbneho režimu na Ukrajine násilným zvrhnutím proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vo februári 2014. Strelecká vojna na Ukrajine sa začala zvrhnutím Janukovyča pred deviatimi rokmi, nie vo februári 2022, ako by nás chcela presvedčiť vláda USA, NATO a lídri G7.

Kľúčom k mieru na Ukrajine sú rokovania založené na neutralite Ukrajiny a nerozširovaní NATO.

Biden a jeho zahraničnopolitický tím odmietajú diskutovať o týchto koreňoch vojny. Ich uznanie by podkopalo administratívu tromi spôsobmi. Po prvé, odhalila by sa skutočnosť, že vojne sa dalo predísť alebo ju včas zastaviť, čím by sa ušetrila súčasná devastácia Ukrajiny a doterajšie výdavky USA vo výške viac ako 100 miliárd dolárov. Po druhé, odhalila by osobnú úlohu prezidenta Bidena vo vojne, ktorý sa podieľal na zvrhnutí Janukovyča, a predtým bol presvedčeným podporovateľom vojensko-priemyselného komplexu a veľmi skorým zástancom rozširovania NATO. Po tretie, Bidena by to posunulo k rokovaciemu stolu, čím by sa podkopalo pokračujúce presadzovanie rozširovania NATO zo strany administratívy.

Archívy nespochybniteľne dokazujú, že vlády USA a Nemecka opakovane sľubovali sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi, že NATO sa nepohne “ani o centimeter na východ”, keď Sovietsky zväz rozpustí vojenskú alianciu Varšavskej zmluvy. Napriek tomu sa americké plánovanie rozširovania NATO začalo už začiatkom 90. rokov, teda dávno predtým, ako sa Vladimír Putin stal ruským prezidentom. V roku 1997 expert na národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski s pozoruhodnou presnosťou načrtol časový plán rozširovania NATO.

Americkí diplomati a ukrajinskí predstavitelia dobre vedeli, že rozširovanie NATO môže viesť k vojne. Veľký americký vedec a štátnik George Kennan označil rozšírenie NATO za “osudovú chybu” a v denníku New York Times napísal, že “možno očakávať, že takéto rozhodnutie podnieti nacionalistické, protizápadné a militaristické tendencie v ruskej mienke; bude mať nepriaznivý vplyv na rozvoj ruskej demokracie; obnoví atmosféru studenej vojny vo vzťahoch medzi Východom a Západom a bude hnať ruskú zahraničnú politiku smerom, ktorý nám rozhodne nebude vyhovovať”.

Minister obrany prezidenta Billa Clintona William Perry zvažoval rezignáciu na protest proti rozširovaniu NATO. Pri spomienke na tento kľúčový moment v polovici 90. rokov Perry v roku 2016 povedal nasledovné: “Našou prvou akciou, ktorá nás skutočne naštartovala zlým smerom, bolo, keď sa NATO začalo rozširovať a priberalo východoeurópske krajiny, z ktorých niektoré hraničili s Ruskom. V tom čase sme úzko spolupracovali s Ruskom a oni si začínali zvykať na myšlienku, že NATO by mohlo byť skôr priateľom než nepriateľom…, ale bolo im veľmi nepríjemné mať NATO priamo na svojich hraniciach a dôrazne nás žiadali, aby sme v tom nepokračovali.”

V roku 2008 vtedajší veľvyslanec USA v Rusku a súčasný riaditeľ CIA William Burns poslal do Washingtonu telegram, v ktorom podrobne varoval pred vážnymi rizikami rozšírenia NATO: “Ašpirácie Ukrajiny a Gruzínska na členstvo v NATO sa nielenže dotýkajú citlivého miesta v Rusku, ale vyvolávajú aj vážne obavy z dôsledkov pre stabilitu v regióne. Rusko nielenže vníma obkľúčenie a snahy o oslabenie ruského vplyvu v regióne, ale obáva sa aj nepredvídateľných a nekontrolovateľných dôsledkov, ktoré by vážne ovplyvnili ruské bezpečnostné záujmy. Podľa expertov sa Rusko obáva najmä toho, že silné rozpory na Ukrajine v otázke členstva v NATO, kde je veľká časť etnicky ruskej komunity proti členstvu, by mohli viesť k veľkému rozkolu, ktorý by zahŕňal násilie alebo v najhoršom prípade občiansku vojnu. V takom prípade by sa Rusko muselo rozhodnúť, či zasiahne, čo je rozhodnutie, ktorému nechce čeliť.”

Ukrajinskí predstavitelia jasne vedeli, že presadzovanie rozšírenia NATO o Ukrajinu by znamenalo vojnu. Bývalý Zelenského poradca Oleksij Arestovyč v rozhovore v roku 2019 vyhlásil, “že našou cenou za vstup do NATO je veľká vojna s Ruskom”.

V rokoch 2010-2013 Janukovyč presadzoval neutralitu v súlade s ukrajinskou verejnou mienkou. USA tajne pracovali na zvrhnutí Janukovyča, čo je živo zachytené na nahrávke vtedajšej námestníčky ministra zahraničných vecí USA Victorie Nulandovej a veľvyslanca USA Geoffreyho Pyatta, ktorí niekoľko týždňov pred násilným zvrhnutím Janukovyča plánovali vládu po Janukovyčovi. Nulandová v hovore jasne hovorí, že úzko koordinovala svoju činnosť s vtedajším viceprezidentom Bidenom a jeho poradcom pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom, teda s tým istým tímom Biden – Nulandová – Sullivan, ktorý je teraz v centre politiky USA voči Ukrajine.

Po zvrhnutí Janukovyča vypukla vojna v Donbase, pričom Rusko si nárokovalo Krym. Nová ukrajinská vláda požiadala o členstvo v NATO a USA vyzbrojili a pomohli reštrukturalizovať ukrajinskú armádu, aby bola interoperabilná s NATO. V roku 2021 sa NATO a Bidenova administratíva dôrazne zaviazali k budúcnosti Ukrajiny v NATO.

Bezprostredne pred ruskou inváziou bolo rozšírenie NATO v centre pozornosti. Putinov návrh zmluvy medzi USA a Ruskom (17. decembra 2021) vyzýval na zastavenie rozširovania NATO. Ruskí predstavitelia na zasadnutí ruskej Rady národnej bezpečnosti 21. februára 2022 označili rozširovanie NATO za príčinu vojny. Vo svojom prejave k národu v ten deň Putin vyhlásil rozšírenie NATO za hlavný dôvod invázie.

Historik Geoffrey Roberts nedávno napísal: “Mohla vojne zabrániť dohoda medzi Ruskom a Západom, ktorá by zastavila rozširovanie NATO a neutralizovala Ukrajinu výmenou za pevné záruky ukrajinskej nezávislosti a suverenity? Je to celkom možné.” V marci 2022 Rusko a Ukrajina oznámili pokrok smerom k rýchlemu ukončeniu vojny na základe rokovaní o neutralite Ukrajiny. Podľa Naftaliho Bennetta, bývalého izraelského premiéra, ktorý bol sprostredkovateľom, bola dohoda blízko k dosiahnutiu, kým ju USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko nezablokovali.

Zatiaľ čo Bidenova administratíva vyhlasuje, že ruská invázia nebola vyprovokovaná, Rusko v roku 2021 využilo diplomatické možnosti, aby sa vyhlo vojne, zatiaľ čo Biden odmietol diplomaciu a trval na tom, že Rusko nemá v otázke rozširovania NATO vôbec žiadne slovo. A Rusko presadzovalo diplomaciu v marci 2022, zatiaľ čo Bidenov tím opäť zablokoval diplomatické ukončenie vojny.

Keď si uvedomíme, že otázka rozšírenia NATO je v centre tejto vojny, pochopíme, prečo americké zbrane túto vojnu neukončia. Rusko bude eskalovať podľa potreby, aby zabránilo rozšíreniu NATO o Ukrajinu. Kľúčom k mieru na Ukrajine sú rokovania založené na neutralite Ukrajiny a nerozširovaní NATO. Trvanie Bidenovej administratívy na rozšírení NATO o Ukrajinu urobilo z Ukrajiny obeť nesprávne koncipovaných a nedosiahnuteľných vojenských ambícií USA. Je čas na zastavenie provokácií a na rokovania s cieľom obnoviť mier na Ukrajine.

PREČÍTAJTE SI AJ

Čo také tajné povedal Jeffrey Sachs redaktorke Žitnej, že to TA3 škandalózne stiahla?