Vláda by sa mala sústrediť na zadržiavanie vody v krajine, upozorňuje Greenpeace

Sucho je podľa ochranárov jedným z dôsledkov klimatickej krízy, na ktoré sa dá pripraviť. Greenpeace Slovensko na dôsledky klimatickej krízy upozorňuje vládu už niekoľko rokov. Doteraz sa však strategickými krokmi na boj s klimatickou krízou a jej riešením odmietala zaoberať, povedala Ábelová.

„Premiér vo chvíli, keď obce zasiahnu prejavy extrémneho počasia spôsobeného klimatickou krízou, nemá problém povedať, že ‚klimatické zmeny sú evidentné, musíme rátať s tým, že budeme trpieť obrovským suchom, horúčavami, prívalovými dažďami‘. Na druhej strane však vždy, keď môže, podkopne snahy EÚ o riešenie klimatickej krízy a o klimatických politikách hovorí ako o príliš ambicióznych klimatických cieľoch,“ skonštatovala koordinátorka klimatickej a energetickej kampane Dorota Osvaldová.

Slovensko preto podľa nej potrebuje dvojaký prístup, a to pripraviť krajinu na dôsledky klimatickej zmeny a zároveň robiť všetko pre to, aby sa ďalej nezhoršovali. Kompenzácie škôd sú potrebné, no nesmú nahrádzať systematické opatrenia na zadržiavanie vody v krajine či znižovanie emisií skleníkových plynov, rozvoj obnoviteľných zdrojov a rozvoj energetických spoločenstiev.

Vodu, ktorá v krajine spadne, možno zadržať a predĺžiť tak čas, počas ktorého zostáva dostupná pre pôdu, rastliny aj podzemné vody, priblížil Greenpeace. Medzi takéto opatrenia patrí podľa organizácie obnova prirodzenej schopnosti krajiny zadržiavať vodu, napríklad revitalizáciou vodných tokov, obnovou mŕtvych ramien a brehových porastov, budovaním malých vodných nádrží a poldrov či obnovou mokradí.

Za dôležitú považujú ochranári aj ochranu živočíchov, ktoré prirodzene prispievajú k zadržiavaniu vody v krajine, akým je napríklad bobor. „Jeho hrádze môžu pomáhať zadržiavať vodu a vytvárať či obnovovať mokraďové biotopy,“ podotkli. Priemyselné poľnohospodárstvo, naopak, vedie k degradácii a zhutňovaniu pôdy, znižuje jej schopnosť zadržať vodu. „Intenzívne zavlažovanie a znečisťovanie vodných zdrojov agrochemikáliami zhoršuje stav vodných tokov, ktoré sú aj tak pod tlakom,“ uviedla Ábelová.

Greenpeace mieni, že vláda musí začať podmieňovať poľnohospodárske dotácie skutočnou zmenou hospodárenia a podporovať postupy, ktoré zadržiavajú vodu v krajine a obnovia jej prirodzenú schopnosť vyrovnávať sa so suchom. „Takými môže byť zvyšovanie podielu organickej hmoty v pôde, diverzifikícia plodín a krajinných prvkov, obnova medzí, remízok a mokradí, minimalizácia hĺbkového obrábania pôdy a rozširovanie agrolesníctva,“ poznamenala hovorkyňa.

Za nevyhnutné považuje zrušiť priame dotácie, ktoré zvýhodňujú veľkoplošné monokultúry, intenzívne využívanie chemických vstupov a modely hospodárenia znižujúce kapacitu pôdy a krajiny zadržiavať vodu. Závlahy by zároveň mali prechádzať na efektívnejšie kvapkové systémy a ich riadenie by malo zohľadňovať aktuálny výpar, dodala organizácia.

Vláda v stredu schválila, že na kompenzáciu škôd spôsobených suchom v roku 2026 pôjde zo štátneho rozpočtu 30 miliónov eur. Zároveň schválila zriadenie Národnej komisie pre vodu a sucho. Vytvorí sa tak stály mechanizmus, prostredníctvom ktorého bude štát schopný problematiku sucha a nedostatku vody riešiť koordinovane, na základe odborných údajov a s jasne určenými prioritami.

Klimatická koalícia víta, že sa vláda začala vážnejšie zaoberať suchom

Klimatická koalícia víta, že sa vláda začala vážnejšie zaoberať suchom a nedostatkom vody. Náklady na klimatickú krízu však budú ďalej narastať, ak sa nebude riešiť komplexne a dlhodobo. TASR o tom informovala Zuzana Fialová z Klimatickej koalície.

„Sucho je iba jedným z prejavov meniacej sa klímy. Slovensko sa musí pripravovať aj na horúčavy, prívalové dažde, požiare či rastúce zdravotné riziká. Adaptácia preto nemôže byť iba úlohou ministerstva životného prostredia,“ podotkla Fialová. Musí podľa nej zahŕňať spôsob hospodárenia v lesoch a poľnohospodárstve, ochranu vody a biodiverzity či krajinné plánovanie. Zapojené musia byť všetky relevantné rezorty aj samospráva. Zamerať sa musí tiež na predchádzanie vzniku klimatickej krízy, na znižovanie emisií a závislosti od fosílnych palív, nielen na riešenie následkov, uviedla Fialová.

Koalícia preto podporuje nadrezortné riadenie adaptačných opatrení, no navrhovaná Národná komisia pre vodu a sucho je podľa nej príliš úzko zameraná a nejasne nastavená. „Riadenie premiérom je nešťastné nielen preto, že hrozí politizácia tohto rozhodovania, ale najmä preto, že z kapacitných dôvodov nemôže premiér viesť takúto komisiu,“ poznamenala Fialová. Tvrdí, že Slovensko potrebuje systém, ktorý bude riešiť klimatické riziká ako celok, bude mať jasné kompetencie, transparentné rozhodovanie a bude stáť na najnovších vedeckých poznatkoch.

„Sucho nevyriešime iba závlahami ani veľkými vodnými nádržami. Vodu si zo zahraničia nedovezieme ropovodom. Musíme obnovovať schopnosť našej krajiny vodu zadržiavať a zároveň meniť spôsob, akým s krajinou hospodárime. Adaptácia na klimatickú zmenu musí byť investíciou do zdravia ľudí, kvality života a odolnosti Slovenska – nie iba do kompenzácie škôd,“ povedala Fialová.