Vláda by sa mala sústrediť na zadržiavanie vody v krajine, upozorňuje Greenpeace

Sucho je podľa ochranárov jedným z dôsledkov klimatickej krízy, na ktoré sa dá pripraviť. Greenpeace Slovensko na dôsledky klimatickej krízy upozorňuje vládu už niekoľko rokov. Doteraz sa však strategickými krokmi na boj s klimatickou krízou a jej riešením odmietala zaoberať, povedala Ábelová.

„Premiér vo chvíli, keď obce zasiahnu prejavy extrémneho počasia spôsobeného klimatickou krízou, nemá problém povedať, že ‚klimatické zmeny sú evidentné, musíme rátať s tým, že budeme trpieť obrovským suchom, horúčavami, prívalovými dažďami’. Na druhej strane však vždy, keď môže, podkopne snahy EÚ o riešenie klimatickej krízy a o klimatických politikách hovorí ako o príliš ambicióznych klimatických cieľoch,“ skonštatovala koordinátorka klimatickej a energetickej kampane Dorota Osvaldová.

Slovensko preto podľa nej potrebuje dvojaký prístup, a to pripraviť krajinu na dôsledky klimatickej zmeny a zároveň robiť všetko pre to, aby sa ďalej nezhoršovali. Kompenzácie škôd sú potrebné, no nesmú nahrádzať systematické opatrenia na zadržiavanie vody v krajine či znižovanie emisií skleníkových plynov, rozvoj obnoviteľných zdrojov a rozvoj energetických spoločenstiev.

Vodu, ktorá v krajine spadne, možno zadržať a predĺžiť tak čas, počas ktorého zostáva dostupná pre pôdu, rastliny aj podzemné vody, priblížil Greenpeace. Medzi takéto opatrenia patrí podľa organizácie obnova prirodzenej schopnosti krajiny zadržiavať vodu, napríklad revitalizáciou vodných tokov, obnovou mŕtvych ramien a brehových porastov, budovaním malých vodných nádrží a poldrov či obnovou mokradí.

Za dôležitú považujú ochranári aj ochranu živočíchov, ktoré prirodzene prispievajú k zadržiavaniu vody v krajine, akým je napríklad bobor. „Jeho hrádze môžu pomáhať zadržiavať vodu a vytvárať či obnovovať mokraďové biotopy,“ podotkli. Priemyselné poľnohospodárstvo, naopak, vedie k degradácii a zhutňovaniu pôdy, znižuje jej schopnosť zadržať vodu. „Intenzívne zavlažovanie a znečisťovanie vodných zdrojov agrochemikáliami zhoršuje stav vodných tokov, ktoré sú aj tak pod tlakom,“ uviedla Ábelová.

Greenpeace mieni, že vláda musí začať podmieňovať poľnohospodárske dotácie skutočnou zmenou hospodárenia a podporovať postupy, ktoré zadržiavajú vodu v krajine a obnovia jej prirodzenú schopnosť vyrovnávať sa so suchom. „Takými môže byť zvyšovanie podielu organickej hmoty v pôde, diverzifikícia plodín a krajinných prvkov, obnova medzí, remízok a mokradí, minimalizácia hĺbkového obrábania pôdy a rozširovanie agrolesníctva,“ poznamenala hovorkyňa.

Za nevyhnutné považuje zrušiť priame dotácie, ktoré zvýhodňujú veľkoplošné monokultúry, intenzívne využívanie chemických vstupov a modely hospodárenia znižujúce kapacitu pôdy a krajiny zadržiavať vodu. Závlahy by zároveň mali prechádzať na efektívnejšie kvapkové systémy a ich riadenie by malo zohľadňovať aktuálny výpar, dodala organizácia.

Vláda v stredu schválila, že na kompenzáciu škôd spôsobených suchom v roku 2026 pôjde zo štátneho rozpočtu 30 miliónov eur. Zároveň schválila zriadenie Národnej komisie pre vodu a sucho. Vytvorí sa tak stály mechanizmus, prostredníctvom ktorého bude štát schopný problematiku sucha a nedostatku vody riešiť koordinovane, na základe odborných údajov a s jasne určenými prioritami.