Zvolenský: Odmietame nenávisť, rasizmus a zneuctenie ľudskej dôstojnosti

Bratislava 10. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Stanislav Zvolenský je prvý najvyšší predstaviteľ KBS, ktorý sa kedy oficiálne zúčastnil na tomto pietnom akte

Hoci od genocídy židovského národa uplynuli desaťročia, poznačila nielen samotných Židov, ale hlboko sa dotkla aj obyvateľov Slovenska, a teda aj všetkých členov katolíckej cirkvi. S týmito slovami sa v pondelok na pietnej spomienke pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia na Rybnom námestí v Bratislave prihovoril predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislav Zvolenský.

Ide o prvého najvyššieho predstaviteľa KBS, ktorý sa kedy oficiálne zúčastnil na tomto akte.

Ako pripomenul, zo Slovenska boli násilne odvlečení za prispenia vládnej moci jeho vlastní obyvatelia, z ktorých väčšina zahynula v koncentračných táboroch. “S hlbokou ľútosťou spomíname na túto tragédiu, a preto jednoznačne odmietame akúkoľvek nenávisť, rasizmus, zneuctenie ľudskej dôstojnosti ktorejkoľvek osoby,” zdôraznil Zvolenský s tým, že ľudia nikdy nesmú konať tak, aby voči iným vyvolali nenávisť. “Lebo od nenávisti je k násiliu veľmi blízko,” dodal.

Zároveň vyzval na odsúdenie prejavov antisemitizmu. Rovnako však podľa neho treba prevziať zodpovednosť za vlastné slová a činy, aby sa nevytvárala atmosféra bagatelizovania akéhokoľvek zla a nezasievala nenávisť voči komukoľvek.

9. septembra 1941 vydala vtedajšia vláda Slovenskej republiky Židovský kódex

Slovensko si 9. september pripomína ako Pamätný deň obetí holokaustu a obetí rasového násilia. Vláda slovenského štátu v daný deň pred 72 rokmi vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva.

V roku 1942 sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva Židov. Židovský kódex patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.

Riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan poukázal na to, že jeho tvorcovia sa pri koncipovaní inšpirovali Norimberskými zákonmi a na Slovensku odštartoval riešenie židovskej otázky na rasovom princípe.

“Tvorilo ho spolu 270 paragrafov. Toto rozsiahle nariadenie vymedzilo spoločenské, občianske, náboženské a osobné práva židovských obyvateľov Slovenska,” priblížil. Pravdepodobne najkontroverznejšie reakcie vyvoláva paragraf 255, ktorý umožňoval prezidentovi republiky za poplatok udeľovať čiastočné alebo úplné výnimky z ustanoveného nariadenia. “Prečo bolo vôbec treba výnimky udeľovať, prečo sa zrazu určitá skupina ľudí ocitla v pozícii neželaných obyvateľov štátu. A pred kým a čím to mali výnimky týchto ľudí chrániť?” zamyslel sa Mešťan.

Premiér Robert Fico označil kódex za potupný zákon, ktorý zobral Židom právo žiť ako slobodným a rovnocenným občanom. Deň holokaustu považuje za sviatok ľudskej dôstojnosti a obnovovania pamäti. “Každé znásilňovanie ľudskej dôstojnosti je neprípustné. Usilujeme sa obnovovať pamäť, lebo kto ju stráca, musí si vlastné chyby zopakovať. A my vlastné chyby ako národ, aj ako SR, opakovať nechceme,” podčiarkol.

mž