Môj profil 
Predplatné
„Myslím, že to bude Komisia, ktorá riešila tri veľké krízy, že to bude Komisia, ktorá po časoch technokratických komisií bola viac politická. Aké tie znamienka budú – či to bolo dobré, veľmi dobré, alebo nedobré, to príde s časom. Osobne si myslím, že aj v dôsledku riešenia kríz to bolo dobré. Aj kritici, ktorí na začiatku hovorili, že by sa Komisia nemala politizovať, uznávajú, že bez politického prístupu, by sa veci nedarilo riešiť tak, ako sa to podarilo,“ odpovedal na otázku ako a podľa ktorých výsledkov sa Junckerova Komisia zapíše do histórie. „Čo si myslím, že by nemalo zapadnúť – zo začiatku sa ľudia pozastavovali nad Junckerovým investičným plánom. Pamätám sa, keď sa na začiatku povedalo, že dáme do toho pár desiatok miliárd. Že to vygeneruje 400 miliárd investícií, si vtedy nikto neodkázal ani len predstaviť. Realita je taká, že bude pokračovať a výrazne prispel k oživeniu a prosperite. Ale v plnej miere to asi ukáže až história, lebo investície sa ukážu, až keď začnú slúžiť,“ pokračoval šéf Zastúpenia EK na Slovensku.
Miko ďalej uviedol, že hoci Komisia prišla s menším počtom iniciatív ako to bolo zvykom, nedá sa vybrať jedna konkrétna, ktorá by mala výrazne väčší dosah na život ľudí ako ostatné. Domnieva sa, že najpodstatnejšie je, ako sa Komisia vyrovnala s gréckou, finančnou aj migračnou krízou.
„Dnes si to ľudia už tak nepripustia, ale skúsme si spomenúť, aké boli horúce diskusie okolo gréckej krízy, okolo toho, čomu sa hovorí euroval, akým spôsobom sa celý európsky systém snažil zabrániť krachu jedného štátu a dominovému efektu. Keď v roku 2018 oznámili, že pomoc pre Grécko sa končí, Grécko sa z toho dostalo, problém je vyriešený, tak dnes tie vášne sú oveľa menšie. A teraz hodnoťte, či toto bolo viac, alebo menej dôležité ako niečo iné. V tú danú chvíľu to bola vec, pre ktorú padali vlády,“ vysvetlil šéf Zastúpenia EK. Takisto sa dnes inak pozeráme na finančnú krízu, keď všetky krajiny Únie prosperujú a rastú.
„To, čo ešte beží a je veľmi silné, je migračná kríza, ktorá takisto vzbudzuje obrovské vášne. Je to objektívne veľký problém, ale keď sa pozrieme na stav, vidíme, že sa veci menia, napríklad keď ide o počet utečencov a migrantov. Tie čísla dramaticky klesli. Dnes sú už aj absolútne čísla menšie, ako boli pred krízou, ktorú vyvolali okolnosti súvisiace s Islamským štátom. Napriek tomu to ešte vnímame ako krízu,“ pokračoval Miko. S migračnou krízou súvisí aj reforma azylového systému, ktorú Komisia navrhla. Členské štáty sa ale na nej rozdelili a termín, dokedy sa majú dohodnúť, posúvajú.
„Zhoda je plus-mínus na polovici bodov, na polovici návrhov zhoda nie je. Je evidentné, že pri najlepšom do konca tejto Komisie sa zrejme tá azylová politika nepodarí vyriešiť. Ja si ale myslím, že sa tie veci budú meniť vďaka tomu, čo Komisia navrhla – ochrana vonkajších hraníc, posilnenie Frontexu a podobne. V momente, keď začnú tieto opatrenia ukazovať svoje výsledky, tak sa posunie, myslím si, aj úroveň diskusie o nastavení azylovej politiky, lebo bude lepšia predstava o tom, čo sa v rámci spoločného postupu dá dosiahnuť,“ predpokladá Miko.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
