Naši ministri financií – smieme porovnávať neporovnateľné?
Bratislava 26. augusta 2020 (HSP/Foto:
Čínska nenásytnosť po morských produktoch zasiahla už aj do limitovaných možnosti juhoamerických krajín, chrániť svoje morské hranice. Už nielen okolité krajiny Číny, ale aj krajiny na pobrežiach Atlantického a Pacifického oceánu boli zasiahnuté nelegálnymi rybárskymi aktivitami Číny
Peru a Argentína zaregistrovali najväčšiu koncentráciu čínskych rybárskych lodi, ktoré ilegálne vstupujú do ich výsostných vôd. V medzinárodných vodách potom prekladajú úlovok do veľkých spracovateľských a mraziarenských lodí, doplnia palivo a zásoby a v plienení vo výsostných vodách druhých štátov pokračujú 24 hodín denne.
Experti predpokladajú,že rastúci apetít Číny po morských produktoch môže vyvolať nové konflikty medzi juhoamerickými krajinami a Čínou. Argentína už dve čínske rybárske lode potopila.
Peking pritom míňa stovky miliónov dolárov na dotovanie svojej rybárskej flotily ďalekého dosahu a na doprovod týchto lodí čínskou pobrežnou strážou, čím militarizuje rabovanie celosvetových morských prírodných zdrojov.
Čínska vláda sa snaží zabezpečiť dostatok prírodných zdrojov, aby uspokojila domáce obyvateľstvo aj za cenu porušovania medzinárodných noriem a zákonov.
Čínske lode už potopila aj Indonézia. Indonézsky minister rybného priemyslu vyhlásil, že to čo Čína robí, nie je rybolov, ale nadnárodný organizovaný zločin.
Podľa kapitána jednej takejto čínskej rybárskej flotily, však „nie je dôvod obávať sa konfliktu s inými národmi, pokiaľ nás chránia lode čínskej pobrežnej stráže.“
Čína už stavia aj ľadoborce, ktorej jej majú umožniť rovnaké operácie aj v Arktíde. Ruské pohraničné stráže sa dostávajú do konfliktov s čínskymi rybármi tiež. Pri najznámejšom incidente potopili čínsku loď a zabili osem Číňanov.
Čínske lode vlečúce obrovské siete, ktoré zachytávajú ryby bez ohľadu na limity pre jednotlivé druhy na výlov, už zastavila aj US NAVY, informoval vo svojej reportáži US Military System.
Ešte väčší problém je v teritoriálnych vodách Afrických krajín. Tieto lode používajú zakázané spôsoby lovu, ničia ekosystém a domáci rybári ostávajú bez obživy. Krajiny nemajú dostatočné kapacity, aby ustrážili svoje pobrežné vody, mnohé ani zasiahnuť nemôžu, keďže sú u Číny zadlžené. Čína totiž najprv skorumpuje afrických lídrov, ktorých krajinám potom poskytuje nesplatiteľné pôžičky na nerentabilne projekty. Keď sa potom krajina dostane do platobnej neschopnosti, prevezme ich prístavy, letiska a nerastné suroviny pod svoju kontrolu. Takto prešiel napríklad Srí Lanský prístav v Hambantotena 99 rokov pod čínsku správu. Viac tu.
Podľa Oxfordskej organizácie monitorujúcej svetové oceány, tri štvrtiny rybárskych lodí v svetových moriach sú z Číny. Dvojice lodi plávajúce v páre 300 metrov od seba používajú vlečnú sieť, čo je nepovolená metóda. Denne ulovia 60 až 100 ton rýb. Táto metóda je už 10 rokov zakázaná pre devastačný vplyv na ekosystém.
Pavol Novak
.JPG)
.jpg)
24.1°C
Nedeľa 
Utorok 
Streda 
24.3°C
Nedeľa 
Nedeľa 
20.5°C
23.1°C
19.5°C
