Čínske „win-win“ investície, ktoré priviedli krajiny do dlhovej pasce

So Srí lanským prístavom bez prevádzky, môže súťažiť  aj letisko Mattala Rajpaksa v Indii,  ktoré sa stalo najprázdnejším letiskom na svete. Vybudovane bolo opäť s pomocou biznis plánu a pôžičky z Číny.

Po výstavbe  potrubia cez Himalaye za 40 miliárd dolárov, ktoré sa stalo súčasťou čínsko – pakistanského obchodného koridoru sa do dlhovej pasce dostal aj Pakistan. Pakistan nie len dlhuje množstvo peňazí Číne, ale aj jej platí vysoké úroky za pôžičku vo výške 5 % ročne.  Pakistan už dlhuje Číne 6 miliárd dolárov.  Čína rovnako ako na Srí Lanke prevzala strategicky pristav v Gwadare a dostala ho do prenájmu na 40 rokov. Čína ho teraz v prerába na vojenskú námornú základňu.

Pri iných infraštruktúrnych projektoch sľubovali čínski investori šialenú návratnosť 34 % ročne garantovanú pakistanskou vládou na 30 rokov.

V novembri Pakistan vycúval z nového čínskeho projektu, ktorý mal za 14 miliárd dolárov vybudovať priehradu na rieke Indus. Projekt označil za neuskutočniteľný a nevýhodný pre Pakistan.

Pakistan teraz čelí dlhovej kríze do takej miery, že ho bude musieť zachraňovať Medzinárodný menový fond.

Okrem krajín tretieho sveta sa Číne podarilo investovať aj v Čiernej Hore. Balkánska krajina, ktorá nemala dovtedy žiadnu diaľnicu, dostala od Číny ponuku na jej vybudovanie. Čiernohorská vláda to nazvala výstavbou storočia a cestu k modernému svetu. Mala to byť 160 km dlhá diaľnica s množstvom mostov, presekaná cez hory a údolia. Šesťstotisícová Čierna Hora tak minula na výstavbu diaľnice ktorá nikam nevedie takmer miliardu dolárov. V roku 2006 a v roku 2012 boli urobené dve odborné štúdie a obidve konštatovali, že navrhnutá diaľnica nebude dostatočne vyťažená, aby ospravedlnila také náklady. Čína však bola nápomocná a výstavba sa začala. Výstavbu už klasicky realizovali čínski robotníci a súčasťou dohody bolo, že v prípade sporu, bude mať jurisdikciu arbitrážny súd v Číne.

Podľa predstaviteľov Európskej únie, Čiernej Hore už došli peniaze a aktuálne je z toho diaľnica nikam. Vybudovaná je len časť a na dokončenie treba ďalších 1,2 miliardy dolárov. Podľa Medzinárodného menového fondu, si už Čierna Hora ďalšie pôžičky nemôže dovoliť. Jej dlh k HDP sa blíži k 80 %. Vláda Čiernej Hory, už zvýšila dane, zmrazila zvyšovanie miezd štátnych zamestnancov a zoškrtala sociálne výdavky. Premiér Duško Markovič ale sľubuje dokončenie diaľnice bez ohľadu na náklady a sľúbil hlbšiu spoluprácu s Čínou v ďalších odvetviach, ako je hydroelektráreň a turizmus.

Na Maledivách s čínskou pôžičkou začali budovať most, ktorého náklady sú 225 miliónov dolárov. Financovanie tohto mostu zdvihne maledivský dlh k HDP na 100 %. To znamená, že budú dlžný toľko, ako celá maledivska ekonomika vyprodukuje za rok. Očakáva sa, že aj táto investícia skončí ďalším prenájmom územia na čínsku námornú základňu. Čínsky veľvyslanec na Maledivách označil investíciu vo výške celého ročného HDP Maledív za úplne normálnu a obvinenia o dlhovej pasci a následnom zabratí územia označil za absolútne nepodložené.

Pavol Novak