RÚVZ: Hlasná hudba v slúchadlách ohrozuje sluch

Banská Bystrica 4. januára (TASR) – Dlhé a časté počúvanie hlasnej hudby poškodzuje sluch. Kým počúvanie hudby do 80 decibelov možno považovať za bezpečné z hľadiska sluchu, zdravotné riziká vznikajú pri hudbe hlasnejšej ako 80 decibelov. Toto si podľa odborníkov z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici uvedomuje málo ľudí.

Ako uviedla Eleonóra Fabiánová, hlavná odborníčka pre preventívne pracovné lekárstvo a toxikológiu a vedúca Oddelenia zdravotných rizík, chemických a biologických faktorov a genetickej toxikológie RÚVZ Banská Bystrica, hranica zdravotného rizika závisí od intenzity hluku a času vystavenia. "V záujme nezvyšovania expozície, každý vzostup o tri decibely musí byť kompenzovaný skrátením času počúvania na polovicu. Napríklad expozícia 80 decibelov počas jednej hodiny za deň je ekvivalentná 83 decibelom počas 30 minút za deň, alebo 86 decibelov počas 15 minút za deň za predpokladu, že tieto expozície hluku sa opakujú počas dlhého obdobia. Zjednodušene povedané – pri dlhom a častom počúvaní hlasnej hudby zo slúchadiel riskuje človek, že si poškodí sluch," vysvetlila.

Podľa odborníkov stanoviť bezpečný limit z hľadiska hlasitosti a dĺžky počúvania je veľmi ťažké hlavne vzhľadom na veľa pôsobiacich faktorov. Okrem typu a kvality slúchadiel ide aj o interindividuálne rozdiely v citlivosti jedincov na hluk, čo je dané fyziológiou človeka, zmenami po prekonaných zápalových a iných ochoreniach, ďalšími spolupôsobiacimi napríklad toxickými látkami a inými faktormi. "Dôležité je uvedomiť si, že dočasné poškodenie sluchu môže vyústiť do jeho trvalého poškodenia pri opakovanom intenzívnom zaťažovaní. Okrem sluchových účinkov, ktoré sa prejavujú po dlhodobom vystavení hluku o intenzite 85 decibelov a viac, existujú závažné mimosluchové účinky hluku pri nižších hladinách intenzity hluku spôsobené neurovegetatívnym dráždením, vyvolávaním stresu s následnými zmenami na zdravotnom stave. Pri dlhodobom vystavení hluku sú najviac časté bolesti hlavy, poruchy sústredenia sa, zhoršenie pamäti, bolesti žalúdka, zvýšenie tlaku krvi a podobne," upozornila Fabiánová.

Nastavenie hlasitosti zvuku si vždy reguluje poslucháč. Úlohu zohráva aj hluk v okolitom prostredí, ktorý núti poslucháča zvyšovať intenzitu prehrávanej hudby. "Rozsah hlasitosti volený poslucháčmi pri počúvaní hudby býva od 80 až po 115 decibelov a čas počúvania sa tiež líši od minút až po niekoľko hodín. Štúdia realizovaná v roku 1995 a uvádzaná v zahraničných publikáciách preukázala, že päť percent testovaných mladých ľudí môže mať trvalú stratu sluchu 20 decibelov po piatich rokoch používania osobných prehrávačov. Odporúča sa preto, aby bol obmedzený výkon osobných prehrávačov na 90 decibelov, čím by sa limitovalo riziko poškodenia sluchu," uzavrela Fabiánová.