“Rusko, prosíme ťa, zachráň nás”, prosí brigádny generál a politici z Líbye

Tripolis 20. augusta 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Mohammed El-Sheikhy)

Odkedy NATO a USA zločinecky zničili prekvitajúcu a bohatú Líbyu a dali zavraždiť Muammara Khádafiho, lebo sa chceli dostať na jej obrovské olejové rezervy, tak tam neprestajne zúri občianska vojna.

Vplyvní líbyjskí politici teraz volajú na pomoc Moskvu. „Pomoci“ zo Západu už majú plné zuby. Skvelé úspechy ruskej armády v Sýrii proti ISIS teroristom a proti promerickej žoldnierskej a bandidstkej tzv. opozícii ich presvedčili, že skutočná a jediná pomoc môže prísť len z Ruska.

Brigádny generál Ahmed al-Mismari povedal:

„Líbyjský národ, v každom prípade jeho prevažná časť, je medzičasom, po strastiplých skúsenostiasch posledných rokov, absolútne presvedčený, že v preťažkej epoche jeho histórie potrebuje silného a spoľahlivého spojenca.“

Al-Mismari vyjadril svoju požiadavku jasne a smerom voči Západu nekompromisne, keď povedal, že zložitý líbyjský problém vyžaduje zásah a prítomnosť ruskej armády v Líbyi a osobnú podporu prezidenta Putina, presne tak ako podporil sýrskeho prezidenta. Podľa neho len Rusko dokáže dostať z Líbye cudzích votrelcov ako sú Katar, Turecko, Francúzsko, Taliansko.

Súčasná situácia v Líbyi vyzerá nasledovne:

Hlavné mesto Tripolis a severozápad Líbye ovláda prozápadná bábková vláda, ktorá bola vytvorená za podpory NATO a hneď potom oficiálne uznaná OSN. Naproti tomu oveľa väčšiu časť Líbye, na východe, kontroluje Líbyjská oslobodzovacia armáda, ktorej najvyšším veliteľom je generál Chalifa Haftar.

Ten má už dlhodobo veľmi dobré kontakty s Moskvou, ktoré sa tradujú ešte z čias Sovietskeho zväzu. Už vtedy používala líbyjská armáda ruskú vojenskú techniku.

Značnú časť územia Líbye majú však v moci aj početné skupiny teroristických organizácií blízkych ISIS a Al-Kajda.

Ruský expert pre Blízky Východ Boris Dolgov si myslí, že Rusko by mohlo pomôcť zničiť tieto zoskupenia radikálnych islamistov, a to bez toho, aby sa zamiešalo do vnútrolíbyjského konfliktu.

Generál Haftar navštívil v uplynulých rokoch viackrát Moskvu. Má dobrý vzťah aj s ruským ministrom obrany Sergejom Šojgu. Nie je však legitímnym najvyšším predstaviteľom Líbye a nemôže pozvať – tak ako to urobil prezident Sýrie Asad – ruskú armádu, aby zakročila v Líbyi. Niečo také by bolo okamžite odsúdené OSN a Západom ako agresia a porušenie medzinárodného práva.

Presne toho sa ale dopustili USA, Británia a Francúzsko, keď napadli a zničili Líbyu. Vtedy ale nenasledovali žiadne sankcie OSN, lebo táto organizácia je sluhom záujmov práve týchto štátov.

Moskva a Haftar si budú musieť vymyslieť niečo, ako uskutočniť plány na očistenie Líbye od islamistických teroristov a ako znížiť vplyv Západu. Konkrétne plány už existujú. Jeden z problémov pre tieto plány je však aj Rím. Taliansko si už tradične nárokuje svoj podiel na naftových poliach Líbye a chce si tam podržať svoj vplyv. Haftar však chce torpédovať aj talianske záujmy v Líbyi. Taliansko s novou vládou je ale jednou z EÚ krajín, ktoré sú za zrušenie protiruských sankcií a Moskva nechce v žiadnom prípade veľmi dobré vzťahy s Rímom narušiť.

Haftar je však skúseným a prefíkaným mužom, ktorý je nielen vojakom, ale aj veľmi dobrým politikom a celkom iste spoločne s ruským ministrom obrany, ktorý je nemenej prefíkaný a skúsený, majú aj na tento problém už pripravené riešenie.

A tak možno s napätím očakávať, kedy Moskva odštartuje vojenskú pomoc pre Líbyu a akou formou to urobí.

Roman Bednár