Rusko pozastavuje dohodu s USA o utilizácii plutónia z likvidovaných bojových hlavíc

Moskva 3. októbra 2016 (/HSP/Foto:TASR/AP/Mikhail Klimentyev/Sputnik, Kremlin

Ruský prezident Putin podpísal výnos o pozastavení rusko-americkej dohody o utilizácii plutónia z vyradených jadrových bojových hlavíc. V zdôvodnení prezidentského dekrétu sa explicitne uvádzajú „nepriateľské aktivity USA voči Rusku a zlyhanie Washingtonu pri plnení predmetnej dohody“.

Dokument zverejnený na ruskom portále právnych informácií, bol prijatý s ohľadom na zmenenú situáciu a potrebu prijať neodkladné opatrenia na posilnenie bezpečnosti Ruskej federácie (RF). Konkrétne má ísť o zvýšenie hrozieb pre strategickú stabilitu v dôsledku nepriateľských aktivít USA vo vzťahu k RF, ako aj neschopnosti USA splniť svoje záväzky pri likvidácii nadmerných zásob plutónia. Zároveň s tým sa v dokumente zdôrazňuje, že existujúce ruské zásoby plutónia, na ktoré sa vzťahuje pozastavená dohoda, nebudú utilizované na vojenské účely.

Prezidentský dekrét musí ešte schváliť ruský parlament. Designovaný predseda zahraničného výboru ruského parlamentu Leonid Slutsky však avizoval, že zmienený dokument bude zaradený do rokovacieho plánu ako jedna z priorít. „Ide o veľmi dôležitú vec, nakoľko sa to týka ruskej národnej bezpečnosti“, uviedol Slutsky pre agentúru TASS.

Ruské opatrenie sa očakávalo, keďže Moskva už dávnejšie deklarovala svoju nespokojnosť s tým, ako USA nakladajú s utilizovaným plutóniom. Washington totiž jednostranne uprednostnil lacnejšiu technológiu neutralizácie nukleárneho materiálu prostredníctvom jeho mixovania so špeciálnymi aditívami (diluents) namiesto jeho spaľovania v jadrových reaktoroch. Problém spočíva v tom, americký spôsob utilizácie na rozdiel od spaľovania plutónia v reaktoroch neposkytuje garancie, že ide o nezvratný proces bez možnosti opätovného využitia plutónia aj na vojenské účely.

Pôvodná rusko-americká dohoda bola podpísaná v roku 2000 v rámci širšieho balíka bilaterálnych dohôd o redukcii ich vojnových arzenálov. Obe krajiny sa v nej zaviazali transformovať vyše 34 ton plutónia na tzv. MOX-palivo, ktoré malo byť následne spálené v jadrových reaktoroch. USA síce začali v Savannah River Site (Južná Karolína) budovať špeciálne zariadenie na spracovanie MOX-paliva z utilizovaného plutónia, avšak rastúce finančné náklady na jeho prevádzku sa im vymkli spod kontroly. Obamova administratíva sa preto rozhodla pre lacnejšiu alternatívu mixovania plutónia s argumentom, že aj tento spôsob je podľa jej mienky v súlade s rusko-americkou dohodou.

Rusko ešte v apríli krátko po summite o nukleárnej bezpečnosti konanom v USA, vyjadrilo svoje znepokojenie nad jednostranným krokom Washingtonu.

„Podpísali sme dohodu o utilizácii zásob plutónia konkrétnym spôsobom, a špecifikovali sme zariadenia, ktoré budú na tento účel vybudované“, vyhlásil v tom čase prezident Putin. „My sme svoj záväzok splnili a postavili sme príslušné zariadenie. USA to neurobili.“

USA odmietajú ruskú kritiku. Hovorkyňa MZV USA Jennifer Bavisotto vyhlásila, že „nová americká metóda utilizácie plutónia si nevyžaduje renegociáciu dohody“.

Gabriel Gačko