Podľa medializovanej správy portálu babel.ua by rumunský Senát mohol čoskoro prerokovať návrh zákona o anexii ukrajinských území. Údajne Návrh, ktorý vyzýva na pripojenie časti južnej Ukrajiny k Rumunsku, predložila rumunská senátorka Diana Sosoaca. V prípade schválenia takéhoto návrhu zákona by sa zrušila zmluva medzi Rumunskom a Ukrajinou z roku 1997, ktorá zaručuje vzájomné rešpektovanie štátnych hraníc. Sosoacaová, citujúc odôvodnenie návrhu zákona, označila zmluvu z roku 1997 za “najväčší akt zrady” v novodobej histórii Rumunska, pretože “uznala pakt Ribbentrop-Molotov”.

Až pakt Ribbentrop-Molotov spôsobil, že Rumunsko v rámci povojnového usporiadania stratilo časť svojich území, ktoré boli pripojené k sovietskej Ukrajine a sovietskemu Moldavsku. Len pred niekoľkými dňami Rumunsko a Moldavsko začali urovnávať svoje spory uznaním rumunčiny ako prvého jazyka. A teraz sa oči upierajú na územia, na ktorých žijú Rumuni na Ukrajine. Pre Kyjev by to však mohla byť skutočne zlá správa. Ak sa na to pozrieme bližšie, vzťahy medzi Rumunskom a Ukrajinou v poslednom čase neboli dobré. Na začiatku vojny na Ukrajine Rumunsko pomáhalo Ukrajine rôznymi druhmi pomoci, ktoré sa netýkali zbraní. Rumunský prezident Klaus Iohannis usporiadal na začiatku vojny na Ukrajine tlačovú konferenciu, na ktorej vyjadril solidaritu Rumunska s Ukrajinou. Jasne a zreteľne však povedal, že jeho krajina nebude Ukrajine dodávať zbrane.

Neskôr sa ukázalo, že Rumunsko sa aktívne zapojilo do pomoci Ukrajine. Kostlivci v ich skrini uzreli svetlo sveta, keď médiá odhalili, že Bulharsko získalo hrdzavé rakety z Bieloruska prostredníctvom bulharskej firmy a poslalo ich na Ukrajinu cez rumunskú štátnu firmu. Čas sa však zmenil a Rumunsko tiež. V decembri 2022 Rumunsko zaznamenalo svoju nespokojnosť s Ukrajinou po prijatí kontroverzného zákona o menšinách. Rumunské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo poľutovanie nad tým, že ukrajinský parlament prijal “chybný menšinový zákon, ktorý umožnil obmedzenie práv a ignoroval potreby národnostných spoločenstiev žijúcich v krajine”.

Na Ukrajine údajne žije viac ako 150 000 etnických Rumunov. V pohraničných osadách Zakarpatska, kde žijú spolu s Ukrajincami, Maďarmi a inými etnickými menšinami, je viac ako 30 000 takýchto osád a vyskytlo sa niekoľko prípadov, keď ukrajinské orgány prenasledovali rumunskú menšinu. Pokiaľ ide o ochranu rumunskej menšiny na Ukrajine, Zelenskyj prisľúbil začať rokovania s Rumunskom. Nakoniec však od tejto témy odbočil. Neskôr sa nepriateľstvo prejavilo ešte jedným činom.

Kanál Bystroe, kde Ukrajina porušila objem bagrovania v šialenej snahe o udržanie obchodného spojenia s Európou. Rumunsko zostalo zhrozené, pretože Ukrajina bola pripravená zničiť celý kanál a jeho okolité citlivé ekologické prostredie len preto, aby zvýšila obchod. Rumunsko teraz nemá Ukrajinu v dobrom, a tak predloženie takéhoto návrhu zákona vôbec neprekvapuje.

Ďalšia hviezda Rumunska

Pripomíname však, že tento návrh zákona nepredložila vláda. Predkladá ho opozičný líder, ktorý by možno do konca tohto desaťročia mohol mať v rumunskej politike významné postavenie. V roku 2021 bola Diana Sosoacaová jednou z najvplyvnejších političiek v Rumunsku, často kvôli svojej ostrej rétorike a kontroverzným výrokom. Rumunsko sa väčšinu roka 2021 zmietalo v politickej kríze, ktorú v novembri zavŕšilo dosadenie desiateho premiéra krajiny za posledných niekoľko rokov, ktorým sa stal bývalý armádny generál Nicolae Ciuca.

Uprostred toho Diana vystúpila ako internetová senzácia za to, že nadávala priamo na EÚ. V rumunských médiách bola Șoșoacăová opakovane kritizovaná za svoje väzby na Rusko. Pre Rusko však bola neopracovaným diamantom. Ruská štátom kontrolovaná tlačová agentúra Sputnik ju označila za “političku roka 2021 v Rumunsku”. V marci 2022 sa spolu s ďalšími tromi poslancami stretla s ruským veľvyslancom v Bukurešti bez súhlasu vedenia parlamentu.

Táto dáma bola výlučne zodpovedná za vyvolanie protestu “Roexit” v Bukurešti. Zhromaždenie bolo zvolané na vyjadrenie nespokojnosti s rumunskými orgánmi v súvislosti s rastúcimi cenami pohonných hmôt a energií. Neskôr bola prepustená zo svojej bývalej politickej strany AUR. Teraz založila vlastnú politickú stranu známu ako strana S.O.S. Okrem toho, že práve založila politickú stranu, národný prieskum ukázal, že by mohla ľahko získať hlasy voličov. To je skutočne prekvapujúce vzhľadom na skutočnosť, že táto strana je pre rumunské obyvateľstvo veľmi nová.

Taktiež prirovnala Zelenského k Hitlerovi. A tak sa teraz pridala na známy zoznam ukrajinských vrahov na webovej stránke “Peacemaker”. Diana Sosoaca už predtým vyvolala znepokojenie u západných lídrov a jej nedávne vyjadrenia týkajúce sa anexie ukrajinského územia slúžia ako jasná pripomienka toho, že nevraživosť v radoch rumunských politikov voči Ukrajine narastá.

V HS sme už predtým informovali, že zmena ústavy Moldavska, ktorá nahradila “moldavský jazyk” “rumunským jazykom” ako úradným štátnym jazykom, nepochybne nie je dobrým znamením pre už aj tak pošramotenú alianciu NATO. V predchádzajúcom vývoji bolo vidieť, že sa formuje zjednotené Rumunsko. Dôsledky takéhoto macošského zaobchádzania vyjdú NATO veľmi draho.

Teraz sa začali aj diskusie o opätovnom získaní ukrajinských území späť do Rumunska. Medzitým nám dovoľte pripomenúť “teóriu iredentizmu”, ktorá tvrdí, že všetky umelo vytvorené nové štátne hranice sú len dočasné a nakoniec sa vrátia do svojich “prirodzených” stavov.

Podľa iredentizmu by rasové a kultúrne väzby mali mať prednosť pred politickými rozdielmi a “prirodzení” obyvatelia danej oblasti sa nakoniec vrátia. V súčasnosti sa rovnakým smerom uberá aj Rumunsko. V dôsledku rusko-ukrajinskej vojny sa začala nová éra “globálneho resetu”. Nech sa to zdá akokoľvek neuveriteľné, európske hranice sa opäť vracajú k štandardnému stavu.