Krátku reportáž (vstup z parlamentu doplnený o ilustračné zábery) naše jediné obrazové verejnoprávne médium odvysielalo v utorok 26.11.2024 v rámci ranného spravodajského bloku, ktorý začína vždy o 7:00.

V čase 32:24 uviedla moderátorka ranného vysielania Jana Košíková reportáž k rokovaniu výboru o petícii občanov za zastavenie výstavby baterkárne v Šuranoch vágnou informáciou „Projekt baterkárne, ktorú majú postaviť v Šuranoch, vyvoláva mesiace medzi ľuďmi rozruch. Mnohí proti výstavbe spísali petíciu“. Už samotný titulok je zavádzajúci. O čo presnejší by bol „Petícia proti baterkárni v Šuranoch na pôde parlamentu“? Potrebuje verejnoprávna televízia bulvárny titulok? Navyše protesty voči baterkárni začali na prelome júna a júla 2024, keď starosta dotknutej obce Bánov dostal po 2 rokoch konečne informáciu, čo vláda s investorom v spolupráci s vedením mesta Šurany aj na katastrálnom území obce Bánov chystá.

Následne moderátorka adresovala vyslanej redaktorke STVR v NR SR Natálii Dvoranovej, ktorá sa podľa informácie moderátorky „téme venuje“, otázku: „Tak aké máme doteraz informácie a kedy sa o Baterkárni dozvieme viac?

Európska komisia v novom kódexe proti šíreniu dezinformácií definovala 4 kategórie informácií: misinformácia, dezinformácia, informačné ovplyvňovacie operácie a zahraničné zasahovanie do informačného priestoru. Viac o problematike (tu).

To, čo predviedla STVR v podaní redaktorky, ktorá sa téme venuje, určite patrí do prvých dvoch kategórií. 2 vety a v nich dve nesprávne informácie. Najskôr Natália Dvoranová uviedla, že „spomínanú petíciu podpísalo viac ako 8 tisíc občanov“. Pravdou je, že ich bolo naozaj viac ako 8 000, lenže, aby sa petíciou občanov musel povinne zaoberať výbor parlamentu, musí táto obsahovať najmenej 10 000 podpisov. A to buď redaktorka v tej chvíli nevedela, napriek tomu, že číslo prečítala z displeja mobilu, alebo bol zámer redakcie spravodajstva znížiť vážnosť petície tým, že zámerne bol uvedený nižší počet podpísaných občanov.

Nehovoriac o tom, že je verejne dostupná informácia, že petíciu podpísalo fyzicky ku dňu odovzdania 31.10.2024 petičných hárkov v podateľni NR SR 11 857 občanov Bánova, Šurian a Nových Zámkov, ako aj ďalších dotknutých okolitých miest a obcí s presahom na takmer celý región Západného Slovenska. Celkovo petičný výbor, ktorý petíciu do NR SR priniesol zozbieral 17 147 podpisov, nakoľko 5 290 podpísalo jej elektronickú verziu. Ak sa k tejto verejne dostupnej informácii viem dostať ja, tak prečo nie v téme zorientovaná redaktorka STVR.

V nasledujúcej vete „Predložila ju iniciatíva Chránime si svoje.“ redaktorka vyslaná do NR SR, aby pravdivo informovala o dianí v našom najvyššom zákonodarnom zbore a teda o tom, ako naši volení zástupcovia zastupujú vôľu svojich voličov, či občanov Slovenska, uviedla chybný názov iniciatívy, ktorá od začiatku združuje tých, ktorí sú rozhodnutí výstavbu baterkárne v Šuranoch zastaviť. Iniciatíva sa volá „Chránime si naše“ a má svoju rovnomennú webovú stránku, kde by redaktor, ktorý sa téme venuje vo verejnoprávnom médiu, získal argumenty aj druhej strany  a nie len tých, čo sa rozhodli chemickú giga-továreň v Šuranoch (na Žitnom ostrove) postaviť.

Redaktorka pokračovala informáciou, že občania v petícii vyjadrili obavy z dopadov baterkárne na životné prostredie. Obavy občanov podpísaných pod petíciou zhodila vyjadrením „Tie skutočné dopady sa budú posudzovať v najbližších dňoch.“, akoby tie ich obavy boli len nejaké fantómové. Čo to znamená, že sa budú posudzovať skutočné dopady výstavby baterkárne vo vybranej lokalite, bližšie nešpecifikovala.

Pokračovala mostíkom „Z toho, čo zatiaľ vieme“, za ktorým divák očakával informáciu o tom, čo vieme buď o tých obavách alebo o samotných dopadoch. Lenže dočkal sa premostenia na marketingové informácie o samotnej baterkárni, z ktorých sa síce divák dozvedel, že baterkáreň vyrastie na ploche 95 ha. Avšak fakt, že stáť bude v Industrial parku s rozlohou 375 ha + plochou, ktorú potrebuje park na napojenie na inžinierske siete, teda dohromady 550 ha a že ide o lokalitu s jednou s najbonitnejších orníc na Slovensku, redaktorka zamlčala. Pritom táto skutočnosť je jednou z obáv vyjadrených v petícii.

Týmto zavádzania redaktorky zorientovanej v téme neskončili. Pokračovala skresľujúcou informáciou: „Pre veľa otázok a obáv dostali približne 30 ľudia z obce možnosť navštíviť tú originálnu baterkáreň práve v tom čínskom meste (Pozn. Hefej). Napriek tomu že tam išli najskôr s negatívnymi očakávaniami, tak nakoniec sa mnohým z nich prevrátili na pozitívne.“ Väčšina z tých, čo sa na výlet do Číny dostala, boli už presvedčení poslanci MsZ mesta Šurany, starostovia okolitých obcí. Pár pozvánok dostali tí, čo sa prihlásili na stránke investora. Tých nepresvedčených bolo ešte menej. Podľa vyjadrenia jedného z účastníkov exkurzie len 4 účastníci mali v brožúrke s itinerárom poznámku „ako lokálny ovplyvňovateľ verejnej mienky“, kým ostatní iba “lokálna verejnosť“. Marketingová prezentácia firmy, kedy videli len to, čo im bolo dovolené vidieť, ich obavy rozptýliť nemohla.

Pravdou je, že postoj k baterkárni zmenil jeden poslanec MsZ Šurany, ktorý po návrate z výletu v Číne zahlasoval za odpredaj pozemkov mesta pod Industrial parkom Šurany v prospech investora. Lenže v jeho prípade dôvod, prečo bol proti výstavbe baterkárne nemohla zmeniť návšteva v Číne, lebo jeho požiadavka, aby sa vybudoval v rámci výstavby baterkárne obchvat mesta Šurany, nebola uspokojivo naplnená dodnes. Viac sme o otočke poslanca písali (tu a tu). Nehovoriac o tom, že za odpredaj pozemkov hlasovali poslanci, ktorí požívali pred hlasovaním nefinančný benefit zo strany investora, v ktorého prospech následne hlasovali.

Koniec reportáže z parlamentu tiež stojí zato: „A v novej fabrike plánujú využívať najmä obnoviteľné a udržateľné zdroje, okrem toho že nám pomôže byť po roku 2035, kedy bude viacej elektromobilov, v konkurencieschopnosti, tak vytvorí aj viacej ako 1300 voľných pracovných miest.“

Vysoko bonitnú ornú plochu, ktorú na úkor našej možnej potravinovej sebestačnosti zaberie Industrial park, neobnoví nikto. Koľko kubíkov kvalitnej vody z rieky Nitra spotrebuje na zabezpečenie prevádzky táto gigafabrika denne a ako sa to prejaví na poklese spodných vôd v období sucha, tiež redaktorka pomlčala, hoci sú to ďalšie obavy vyjadrené v petícii. Ako čínska fabrika zvýši konkurencieschopnosť Slovenska? Vytvoriť 1 300 voľných pracovných miest v priemyselnom odvetví, v ktorom už dnes podľa Zväzu automobilového priemyslu SR pracuje na Slovensku 100 000 cudzincov a to aj z ďalekej Ázie, je akým benefitom pre Slovensko?

To, ako samotný výbor NR SR nakoniec dopadol, že si svoju povinnosť prerokovať petíciu občanov, ktorá obsahuje petičné hárky s viac ako 10 000 podpismi, nesplnil, vieme. Viac sme o tom písali (tu).

STVR s jej vyslanou redaktorkou zatĺkli verejnoprávnosti klinec do rakvy tým, že verejnoprávne médium nevyužilo príležitosť, že sa v NR SR v deň rokovania zástupcovia petičného výboru dostavili na verejnú schôdzu výboru NR SR na úkor dovolenky osobne, aby s niekým z nich natočili rozhovor.

Ani nepranierovali členov výboru, pre ktorých je účasť na výbore občanmi platené zamestnanie, že sa na rokovanie výboru nedostavili, hoci v parlamente v ten deň boli, čím znemožnili petíciu občanov prerokovať.

Týmto by STVR naplnilo občanmi dlhodobo očakávanú vyváženosť nimi plateného média. Rozhovor, bol pre verejnoprávne médium príležitosťou, ako vyvážiť jednostrannú, tendenčnú a dezinformačnú reportáž, ktorú priniesla verejnosti pred zasadnutím výboru.

Dokonca STVR nepriniesla reportáž ani z neformálneho stretnutia zástupcov petičného výboru s poslancami, ktoré prebehlo bezprostredne po zrušení výboru pre jeho neuznášaniaschopnosť v kinosále, na pôde NR SR. Z neho vzišla požiadavka KDH na uznesenie NR SR, aby vláda prešetrila kontroverznú investíciu.

Nakoniec si kladiem otázku, či išlo o zámer STVR zmiasť verejnosť šírením dezinformácií o plánovanom zasadnutí výboru NR SR, aby jeho význam pred verejnosťou zmenšili, alebo sa prejavila len nekompetentnosť redaktorky, ktorá sa téme venuje. A neviem, čo je v tomto prípade horšie.   

Súčasná vládna moc dostala voličské hlasy v ostatných voľbách aj za sľub, že dôjde k zmenám vo verejnoprávnych médiách. No nemyslím si, že svoje očakávania jej voliči spájali len so zmenou značky RTVS na STVR.