Bratislava 6. februára 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Marcus Brandt)
Nemecké médiá informovali, že Nemecko môže uzavrieť bilaterálnu bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou už 16. februára na konferencii v Mníchove. Zároveň sa objavujú správy o pumpovaní peňazí do nemeckého vojensko-priemyselného komplexu a prechode na vojenskú výrobu. Krajina sa vyzbrojuje rýchlym tempom a najpopulárnejším politikom je minister obrany Pistorius, čo sa tam nestalo od čias Hitlera, sucho konštatuje Viktoria Nikiforova v novinách Ria Novosti
Ako susedia to vidíme jasne: Nemci opäť zahoreli snom odtrhnúť od nás Ukrajinu. Je to ako pred sto rokmi.
V roku 1918 nemecké vojská obsadili Ukrajinu, rýchlo zorganizovali kastovanie a za hetmana vymenovali miestneho richtára Skoropadského. Zrekvirovali všetku pšenicu – obchod s obilím bol hlavným ekonomickým motívom okupácie – a začali skupovať miestnu pôdu.
Miestne obyvateľstvo bolo pobúrené, došlo k nekonečným povstaniam a všeobecným masakrám. Ľudia masovo umierali a utekali z tejto nešťastnej krajiny a cisár Wilhelm medzitým zaručoval hetmanovi “bezpečnosť” a iné príjemnosti.
Prvý pokus ukradnúť Rusku Ukrajinu sa nepodaril. Nemci museli stiahnuť svoje vojská, čoskoro prehrali vojnu, stratili územia, cisára zhodili z trónu a začala sa “weimarská éra” – najbohatšia krajina Európy hladuje, je jej zima, trpí obludnou infláciou. Nemecké ženy sa začali masovo predávať, prostitútku bolo možné kúpiť za tabuľku čokolády.
Za Hitlera Nemci urobili nový krok. V rokoch 1941 až 1944 toto územie existovalo ako Ríšsky komisariát Ukrajina. Pravda, zaobišli sa bez hetmana, ale tak je všetko veľmi podobné. Poľnohospodárska výroba a zdravá pracovná sila boli z Ukrajiny nemilosrdne odčerpané. Rozhorčené obyvateľstvo masovo partizánčilo. PRičom Nemci s nimi zaobchádzali s nevídanou krutosťou. Ukrajina počas svojej existencie ako ríšsky komisariát stratila asi tretinu obyvateľstva.
Druhá okupácia sa skončila ako cez kopirák: Nemcov vyhnali, potom prehrali vojnu, stratili polovicu krajiny. A opäť porazené a zneuctené Nemecko sa ponorilo do zimy, hladu a biedy. Nemky sa opäť začali ponúkať a cena bola rovnaká: tabuľka čokolády.
Je to trend, nemyslíte? Ale statoční Teutóni sa rozhodli ignorovať ho. V podstate sa dnes Nemecko opäť venuje svojmu obvyklému remeslu – bojuje Ukrajinou proti Rusku a odčerpáva z Ukrajiny agropriemyselné výrobky a zvyšky pracovnej sily.
Ide o novú pomalú okupáciu v spolupráci s Američanmi. Teraz sa Washington musí od tejto toxickej témy vzdialiť – nepriniesla rýchle víťazstvo. A tak hodili na Nemcov financovanie a zabezpečenie vojny proti Rusku. A nevadí im, že opäť stúpajú na hrable. Ukrajincom už dodali tanky a teraz rokujú o dodávke riadených striel Taurus.
Nemecké ministerstvo obrany zaviedlo dávno zabudnutý termín: Nemecko by podľa nich malo byť kriegstüchtig – “pripravené na vojnu”. Naposledy sa tento termín v nemeckej propagande používal za Hitlera. Odvtedy sa mu vyhýbali, ale dnes sa revanšizmu nedá zabrániť.
Militarizácia má určite ekonomický zmysel. Nemci sledujú, aké úspešné sú vojensko-priemyselné komplexy USA a Ruska, a uvedomujú si, že vojenské závody sa môžu stať motorom rastu stagnujúceho národného hospodárstva. Iná vec je, že nemajú vlastné energetické zdroje na podporu vojensko-priemyselného komplexu, t. j. čelia problému, ktorý poznal už Hitler. Rusko má zdroje – nuž potom by sme sa mali spojiť a zorganizovať ďalší Drang Nach Osten.
Zaujímalo by ma, či si Nemci uvedomujú, aké pocity v Rusoch prebudili? Tu ich politik Röttgen žiada od Scholza, aby uznal, že “Ukrajina je dôležitejšia ako Rusko”, a aby jej urýchlene poskytol rakety Taurus, ktoré sa budú tak veľmi hodiť na ostreľovanie ruských miest. Čo si to, do čerta, myslí?
Rusi sú v skutočnosti veľmi neagresívni ľudia. Nechováme voči Ukrajincom žiadnu zášť: áno, sme s nimi vo vojne, ale bojujeme čestne a veľmi dobre chápeme, čo ich poháňa. Máme tu večný spor medzi Slovanmi navzájom – keď ho vyriešime, určite budeme žiť v mieri.
Rovnako nás nedráždia výčiny našich slovanských “bratov”, uvedomujeme si ich úplnú závislosť od Západu.
V zásade nie sme zatrpknutí ani voči Amerike. Áno, oni sú veľmoc, my sme veľmoc, hráme na veľkej šachovnici zvanej Zem. Hybridné vojny, špeciálne operácie, Blízky východ, Ukrajina. Oni prehrávajú svoje, my svoje. Vyhliadka vzájomného vyhladenia však brzdí obe strany a bráni tomu, aby sa emócie rozprúdili.
Vzťah k Nemcom je však iný. Na svete neexistuje krajina, ktorá by sa voči Rusku tak previnila. Nedá sa spočítať množstvo nechutných zločinov, ktoré Nemci spáchali na našom území. Krv miliónov nimi zabitých ľudí stále volá do neba. Nemožno na ňu zabudnúť a každý, kto sa o to pokúsi, bude zradcom Ruska.
Pomstili sme sa niekedy Nemcom za ich zločiny? Nie, naša armáda preukázala neslýchanú morálnu česť. Keby len zopakovali to, čo Nemci urobili v Nemecku, dnes by žiadne Nemecko neexistovalo. Ale my sme sa nepomstili. Naši vojaci kŕmili ich civilistov kašou a gulášom.
Stalin zabránil Britom a Američanom uskutočniť plán totálneho zničenia Nemecka – Anglosasi sa chystali rozdeliť krajinu na niekoľko častí a odsúdiť Nemcov na zánik.
No Gorbačov povolil Nemcom zjednotenie – mimochodom, Briti a Američania boli vtedy tiež proti, ale on zmenil ich názor. Vrátili sme Nemcom ich krajinu vcelku, bez toho, aby sme za to dostali čokoľvek – ani materiálne výhody, ani bezpečnostné záruky. Len jednoduché, široké gesto dobrej vôle. Žime priateľsky.
Nemecko je krajina, ktorá za svoju existenciu vďačí Rusku. Nemeckí politici by si to mali uvedomiť. Akýkoľvek pochod na Ukrajinu sa pre nich skončí potupnou porážkou, krachom a národným ponížením. Krajina, ktorú dal Bismarck dokopy v roku 1870, je opäť na pokraji rozpadu a zániku. Zachráni tentoraz Nemecko Rusko? Dobrá otázka.
Prečítajte si tiež:
- Rusko urobilo geniálny krok, keď stihlo vymeniť americké cenné papiere za zlato
- Rusi postupujú v Avdejevke. Ako sa môže ďalej vyvíjať situácia