Čo znamenajú Trumpove výzvy Zelenskému, aby „uzavrel dohodu“?

Je to už druhé takéto priame vyhlásenie s požiadavkou na Zelenského, ktoré americký prezident vyslovil po začatí vojny v Iráne.

Súčasne Trump už dvakrát odmietol Zelenského pokusy stať sa užitočným pre Američanov v tejto vojne tým, že by im poskytol skúsenosti s bojom proti dronom.

A dnes to urobil mimoriadne podráždenom tóne. „Posledný človek, od ktorého potrebujeme pomoc, je Zelenskyj,“ povedal Trump.

Týmto spôsobom zmaril dve hlavné nádeje Kyjeva v súvislosti s vojnou v Iráne. Prvá – že Američania prejavia záujem o ukrajinský vývoj a výmenou zaň budú naďalej dodávať rakety pre systémy Patriot, napriek ich nedostatku (alebo dokonca na znak vďaky rozšíria všetku možnú pomoc).

Druhá – že vojna v Iráne odvedie Trumpovu pozornosť a on prestane nútiť Zelenského splniť podmienky ukončenia vojny na Ukrajine, dohodnuté v Anchorage, vrátane stiahnutia ukrajinských vojsk z Donbasu. Alebo sa dokonca nahnevá na Putina za pomoc Iránu a začne vyvíjať tlak na neho, a nie na Kyjev.

Ako však vidíme, Trump neprestal pripomínať Zelenskému, že by mal pristúpiť na dohodu. Naopak – robí to ešte ostrejšie ako predtým, zdôrazňujúc, že prekážkou ukončenia vojny nie je postoj Putina, ale Zelenského.

O žiadnom zvýšení tlaku na Moskvu sa tiež nehovorí. Presne naopak – Američania zrušili sankcie na ruskú ropu.

O dôvode takejto Trumpovej línie sme už písali – v podmienkach vojny v Iráne sa význam Ruska v globálnych geopolitických súvislostiach zvyšuje, keďže je jedným z hlavných dodávateľov energetických surovín. Najmä pre Čínu, s ktorou sú USA v priamom konflikte. Preto je pre Trumpa dôležité dosiahnuť dohodu s Putinom, aby nedošlo k definitívnemu uzavretiu protieurópskeho spojenectva Číny a Ruska, ktoré by mohlo spôsobiť Washingtonu obrovské problémy.

Stávky pre Washington v tejto hre sú mimoriadne vysoké. Odtiaľ pochádzajú aj Trumpove vyhlásenia adresované Zelenskému.

Pravda, samotné verbálne výzvy na Zelenského nezaberajú. On nechce pristúpiť na „podmienky z Anchorage“ a stiahnuť vojská z Doneckej oblasti. A otázka, rovnako ako predtým, spočíva v tom, či Trump uplatní nejaké praktické opatrenia na vyvíjanie tlaku na ukrajinské orgány, aby zmenili svoj postoj.

Pred vojnou v Iráne sa takéto opatrenia nepodnikali. Zbraně a spravodajské informácie sa naďalej dodávali. Teraz sa však situácia začala meniť. A to nie v prospech Kyjeva.

Predlžujúca sa vojna v Iráne vytvára hrozbu úplného zastavenia dodávok rakiet do Kyjeva pre americké systémy protivzdušnej obrany, ako aj iných zbraní.

Zrušenie sankcií proti Ruskej federácii je vážnou ranou pre nádeje Kyjeva na rýchly ekonomický kolaps Ruska a robí pokračovanie vyčerpávajúcej vojny pre Ukrajinu ešte nebezpečnejším.

Na pozadí energetických problémov sa v Európe zintenzívňujú výzvy na normalizáciu vzťahov s Ruskou federáciou, čo zvyšuje riziko zmarenia poskytnutia úveru Kyjevu vo výške 90 miliárd eur.

Trump tiež už vyhlásil, že Rusko „trochu pomáha“ Iránu (médiá píšu o poskytovaní spravodajských informácií), tak ako USA pomáhajú Ukrajine. V tom niektorí pozorovatelia videli náznak toho, že Američania môžu prestať poskytovať spravodajské informácie Ukrajine výmenou za podobný krok Ruska voči Iránu.

To všetko samo osebe už predstavuje faktor vážneho tlaku na ukrajinské orgány, ktorý ich núti zmeniť postoj k podmienkam mierovej dohody.

Zatiaľ však, súdiac podľa vyhlásení Zelenského, nie je pripravený na takéto zmeny. Zrejme dúfa, že vojna v Iráne čoskoro skončí, ceny ropy klesnú, sankcie proti Ruskej federácii budú obnovené a rakety pre protivzdušnú obranu sa budú naďalej dodávať.

Ak sa však tieto očakávania nenaplnia, Kyjev bude musieť riešiť otázku radikálnej zmeny stratégie: buď súhlasiť s podmienkami rýchleho ukončenia vojny, alebo v nej pokračovať v oveľa horšej situácii, pričom sa ešte viac zostrí militarizácia všetkých sfér života a obmedzia sa výdavky obyvateľstva.