Pripravuje sa USA na pozemnú operáciu v Iráne?

Málokto si však kladie otázku – a ako presne sa USA chystajú s takými silami uskutočniť „pozemnú operáciu“ proti obrovskému Iránu.

Počas vojny s oveľa slabším a menším Irakom v roku 2003 USA sústredili skupinu 150-tisíc vojakov plus 50-tisíc spojeneckých jednotiek z iných krajín. Počas operácie Púštna búrka v roku 1991 boli americké sily ešte mnohonásobne väčšie.

V súčasnosti však USA na Blízkom východe nemajú ani zďaleka toľko síl. Naopak – Američania stiahli značnú časť svojich vojakov zo základní v krajinách Perzského zálivu, aby minimalizovali straty spôsobené iránskymi údermi. S tým istým cieľom bola americká flotila stiahnutá do značnej vzdialenosti od iránskych brehov.

Preto je prvou otázkou – ako sa Američania vôbec dostanú do Iránu, aby tam mohli začať „pozemnú operáciu“? Kým nebudú úplne potlačené raketové a dronové kapacity Teheránu (a tie nie sú potlačené), akákoľvek aj len obmedzená operácia, ako je obsadenie územia v okolí Hormuzského prielivu alebo jedného z ostrovov v Perzskom zálive, je spojená s rizikom veľkých strát medzi americkými vojakmi.

A aj keby sa im podarilo obsadiť nejaké územie, operácia bez podpory veľmi veľkých pozemných síl (a to zjavne nie je 5–10 tisíc vojakov) na rozvoj ofenzívy riskuje, že sa zmení na „americké Krynky“ (malé ukrajinské mesto, ktoré sa stalo centrom krvavých bojov, pozn. red.) – obsadenie malého územia bez perspektívy rozšírenia, ktorého samotné udržanie povedie k veľkým stratám.

Teoreticky sú sily americkej armády, o ktorých presune sa teraz píše, schopné vyriešiť (alebo, presnejšie, začať riešiť) užšiu, hoci dôležitú úlohu – vyčistiť Irak od šiitských ozbrojených zoskupení pod kontrolou Teheránu, aby potom mohli túto krajinu využiť ako základňu pre pozemnú inváziu do Iránu, a nasadiť tam už väčšie sily.

Avšak aj táto úloha je spojená s veľmi veľkými rizikami. Šiitské zoskupenia sú veľmi početné a majú až 100-tisíc bojovníkov. Preto je ťažké povedať, koľko času a síl bude potrebných na „vyčistenie“ Iraku. Spojené štáty sa môžu na mesiace, ak nie roky, zapliesť do novej vojny v Iraku. A to sú straty, ktoré veľmi silno zasiahnu pozície Trumpa vo vnútri krajiny. A to pri tom, že dosiahnutie výsledku v podobe úplnej kontroly nad situáciou v Iraku zďaleka nie je zaručené.

A s Irakom je tu aj otázka – ako tam presunúť vojská, keďže všetky prístavy a letiská v regióne sú ohrozené iránskymi údermi.

To znamená, že pokiaľ nebude úplne zlikvidovaný potenciál Iránu v oblasti dronov a rakiet, akákoľvek pozemná operácia bude pre USA spojená s veľkými rizikami a stratami a môže sa tiež veľmi dlho naťahovať.

A kedy bude tento problém vyriešený a či vôbec bude – otázka zostáva otvorená.

Preto nie je vylúčené, že na porážku Iránu sa USA budú naďalej snažiť využívať nie tak svoje pozemné sily, ako skôr iné páky. Napríklad budú podnecovať susedné krajiny, aby vstúpili do vojny s Iránom. Vrátane Turecka a Pakistanu, ktoré disponujú veľkými pozemnými armádami. A budú sa aj naďalej snažiť vyvolať v Teheráne vzburu alebo prevrat v rámci elity, aby zopakovali „venezuelský“ scenár.

Problémom pre Američanov je však to, že zatiaľ nemajú žiadne výrazné úspechy ani v prvej, ani v druhej úlohe.

Prečítajte si tiež:

• Vojna s Iránom môže vyvolať globálnu potravinovú krízu
• Zhrnutie diania na Blízkom východe: Útok na americkú ambasádu v Bagdade, ropa nad 100 dolármi a zásahy vojny do športu