Bratislava 2. augusta 2019 (HSP/Foto:Milan Lašút, Henryk Sitek, Jaroslav Solín)

27. júla sme slávili sviatok svätého Gorazda, prvého nástupcu svätého Metoda v jeho službe, svätca, ktorý pochádzal z nášho rodu; a práve v tomto roku si pripomíname 1150. výročie jeho kňazského svätenia. Pochádzal z významnej rodiny a narodil sa v Gorazdove v dnešnom Močenku

Pontifikálnu svätú omšu 28. júla pri príležitosti sviatku svätého Gorazda a vyvrcholenia XXVII.  ročníka celonárodného festivalu kresťanského divadla Gorazdov Močenok 2019 celebroval Mons. František Rábek.  Pútnikov  privítal dekan farnosti sv. Klimenta v Močenku Peter Michalov a v príhovore pripomenul, že kaplnka sv. Gorazda, pri ktorej je slávená svätá omša, bola posvätená pred 25 rokmi.

Otec biskup František, ktorý sa v tomto roku dožíva významného životného jubilea, je rodákom z Močenku a veľkým ctiteľom a pokračovateľom v diele sv. Gorazda. V úvode sv. omše otec biskup František aj divákom RTVS,  ktorí boli duchovne spojení touto slávnosťou, pripomenul: „Slávime sviatok sv. Gorazda na pôde jeho rodiska. V tomto roku má sv. Gorazd  jedno zvláštne jubileum: pred 1150 rokmi v r. 869 bol spolu s ďalšími učeníkmi našich Vierozvestcov v Ríme vysvätený za kňaza. Takže má takéto velikánske kňazské jubileum – 1150 rokov. Na sv. Gorazda si spomíname nielen ako na historickú osobnosť, ale vďaka eucharistii sme s ním duchovne spojení a môžeme ho prosiť o jeho orodovanie.“

V homílii spomenul, že 1150. výročie kňazstva sv. Gorazda vníma ako príležitosť a výzvu, aby sme sa zamysleli nad významom sviatostného kňazstva v súčasnosti a nad jeho stavom. Od čias sv. Gorazda kňazi boli ľuďmi, ktorí boli vzdelaní a ešte v prvej polovici 20. stor. patrili medzi intelektuálnu elitu nášho národa, v rokoch päťdesiatych sa stali kriminalizovanými ľuďmi, boli posielaní do väzníc, na nútené práce, mimo pastorácie.

Po páde totalitného režimu nastal akýsi boom kňazských povolaní a bolo to ovocie obiet  trpiacich, väznených, mučených veriacich, rehoľníkov, kňazov, biskupov, ktorí sa obetovali za Cirkev a kňazské povolania. Cirkev vyšla z katakomb s čistým štítom. Po roku 2000 záujem o kňazské povolanie klesol, semináre či rehoľné domy sú poloprázdne. Kňazské povolanie je výsostne Božím darom, za ktorý sa treba modliť. Kňazské povolanie je služba Bohu a ľuďom.

Veriacim ozrejmil, že v dnešnej dobe je potrebné, aby laici uplatňovali svoje kresťanské povolanie všade tam, kde pracujú. Plným právom preberajú mnohé zodpovednosti v Cirkvi, pre ktoré nie je potrebné kňazské svätenie. V dnešnej dobe konzumný spôsob života, osobný individualizmus, úpadok morálky bráni mladým ľuďom vnímať kňazské povolanie. Rodina je prvým seminárom, kde mladý človek získava kresťanskú výchovu a základné vlastnosti a čnosti, ktoré sú nevyhnutné pre kňazské povolanie. V rodine sa učí nezištnej láske, dobroprajným vzťahom, učí sa nažívať v spoločenstve, cez rodinu sa dostáva do kontaktu s farnosťou. Dobrá rodina je nezastupiteľná pre formovanie osobnosti a charakteru toho, kto by mal byť kňazom. Vyvstáva otázka, načo je potrebné kňazské povolanie? Načo je potrebný Ježiš Kristus? Nakoľko je Ježiš Kristus potrebný pre ľudstvo ako Spasiteľ a Darca života, potom sú potrební aj tí, ktorí pôsobia v Jeho službe, pretože On sa chce stretávať s človekom cez človeka a chce mu dávať duchovné dary, ktoré sú potrebné pre plný život aj pozemský, aj večný. A z tohto dôvodu sú potrební aj kňazi. Pripomenul slová Benedikta XVI., že sviatostné kňazstvo je v službe všeobecného kňazstva pokrstených. Kňazi nie sú vyššia elita v Cirkvi, ale ich úlohou je slúžiť nám, všetkým pokrsteným, aby sme mohli uskutočňovať vo svojom živote všeobecné kňazstvo, ktoré máme na základe krstu. Každý jeden je povolaný oslavovať Boha svojím životom, nasledovaním života Krista podľa Božej vôle. A to je dôvod, aby sme sa modlili za nové kňazské povolania. Slávnosť spevom a hudbou sprevádzal miestny spevácky zbor Cantica a dychová hudba Močenská kapela.

Spoluorganizátorom púte bola Obec Močenok, ktorej starosta Roman Urbánik poďakoval otcovi biskupovi Františkovi za vyslúženie sv. omše. Pripomenul, že festival Gorazdov Močenok sa niesol v duchu myšlienky Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane. Vyzdvihol účasť, tvorivosť, talent hercov všetkých vekových kategórií.

27.  júla, na sviatok svätého Gorazda, sa na Smrekovici pri Ružomberku uskutočnil XI. ročník púte pred kaplnkou zasvätenou svätému Gorazdovi. Púť usporiadal Ružomberský katolícky kruh v spolupráci s Mestom Ružomberok a Hotelom Granit.

Kaplnka leží v nadmorskej výške 1414 m nad morom a je najvyššie položenou sakrálnou stavbou na Slovensku. Na počesť kňaza, otca národa Andreja Hlinku ju 17. augusta 2008 požehnal  ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek. V roku 1935 dal Andrej Hlinka na Smrekovici vybudovať Kaplnku sv. Ondreja, ktorá však zhorela.

Slávnostnej svätej omši predsedal otec biskup František Rábek, predseda Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru. Koncelebrovali Henryk Sitek, farár z Bieleho Potoka, kňazi Jozef Gallovič, Jaroslav Rusnák a diakon Milan Jozek z Ordinariátu OS a OZ SR.

Pán biskup v úvode svätej omše pozdravil svojich spolubratov v Kristu a všetkých prítomných veriacich, ktorí prišli i v nepriaznivom počasí poďakovať Pánu Bohu pri príležitosti 1150. výročia kňazskej vysviacky sv. Gorazda, a poprosil veriacich, aby vo sv. omši pamätali aj na svojho spišského otca biskupa Štefana, ktorý bol práve na sviatok sv. Gorazda vysvätený za biskupa, a vyprosovali mu silu Ducha Svätého.

V homílii požiadal pútnikov, aby sa spolu s ním zamysleli nad sviatostným kňazstvom cez udalosti 20. storočia a na prahu 21. storočia. Vyzdvihol význam práce laikov pre Cirkev a zdôraznil význam zdravej rodiny.

Na konkrétnom príklade poukázal, ako sa možno aj vo vysokom veku stať kňazom. Otca biskupa  na Skalke pri Trenčíne po svätej omši oslovil 93-ročný muž, ktorý mu pripomenul, že na budúci rok bude 25 rokov, čo ho vysvätil za kňaza. Tento muž mal veľmi zvláštnu cestu ku kňazstvu. Začínal v nitrianskom seminári, ktorý tesne pred dokončením jeho štúdia zatvorili, bohoslovcov zobrali do PTP a bolo po smerovaní ku kňazstvu. Keď tento človek videl, že nemá nádej stať sa kňazom, našiel si civilné zamestnanie, oženil sa a spoločne s manželkou vychovali troch synov, neskôr ovdovel. Keď prišla náboženská sloboda, prišiel za kardinálom Korcom a povedal mu, že v ňom znova ožilo pôvodné povolanie a rád by ho zrealizoval. Kardinál mu odporučil doplniť si skúšky a formáciu, potom poveril biskupa Rábeka, aby ho vysvätil za kňaza. Vtedy mal tento muž 69 rokov. Aktívne pôsobil v pastorácii 10 rokov, teraz je na penzii. Napriek vysokému veku z neho vyžaruje radosť, stará sa o dôchodcov a nikto by nepovedal, má toľko rokov.

Na záver svätej omše pán biskup ocenil pútnikov: „Môžem povedať, že ste všetci hrdinovia, keď ste v takomto počasí vydržali, a keď to obetujeme na ten úmysel, aby nám Pán Boh daroval dobrých, opravdivých kňazov, ako bol sv. Gorazd, celkom iste to bude mať aj svoj účinok.“

Veriaci si s vďačnosťou pripomenuli 28. výročie biskupskej vysviacky, ktorú vkladaním rúk udelil otcovi Františkovi Rábekovi  Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec, vtedajší nitriansky sídelný biskup, práve 27. júla 1991.

Svätú omšu sprevádzal zbor Máj z Černovej.

Pútnici sa mohli v Gorazdove i na Smrekovici započúvať do tónov fujary, ktorými fujarista Štefan Suchý vzdal úctu 1150. výročiu kňazského svätenia sv. Gorazda.

Veriaci sa na oboch slávnostiach posilnili na srdečnom agapé a využili príležitosť porozprávať sa s pánom biskupom. Na púť na Smrekovicu doputoval aj mladý človek – vojak so svojou manželkou a šiestimi deťmi, najmenšie matka kolísala v náručí (viď foto).

A KEĎ ČASY BÚRNE VSTANÚ NA OTČINU MILOVANÚ,

ORODUJ, Ó, GORAZD SVӒTÝ, ZA ZEM, KTORÁ VLASŤOU JE TI.

Daniela Suchá, DEDIČSTVO OTCOV, o. z.