Prešov 27. septembra 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)
Jedinou cestou ako zrealizovať komplexnú výstavbu rýchlostnej cesty R4 medzi Prešovom a Vyšným Komárnikom je stavať prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). Zhodli sa na tom účastníci medzinárodnej konferencie k téme výstavby cesty európskeho významu Via Carpatia, ktorú pripravilo občianskej združenie (OZ) Náš Prešov v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom (PSK)
Jej účastníci podpísali memorandum o partnerstve a spolupráci k potrebe urýchlenej dostavby R4 a jej dôležitosti pre rozvoj Prešovského kraja. Podporilo ju všetkých 18 samospráv nachádzajúcich sa na trasa pripravovanej rýchlostnej cesty R4.
Ako uviedol štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby Jaroslav Kmeť, štát má pri výstavbe cestnej siete na Slovensku tri priority. Ide o dokončenie diaľničných úsekov D1 a D3, ako aj výstavbu rýchlostnej cesty R4. Predpokladaný investičný náklad na každú je zhruba miliarda eur. Slovensko podľa neho v rámci pripravovaného operačného programu môže rátať na tento účel zhruba s miliardou eur z európskych fondov. Tie plánujú investovať do výstavby D3, kde je najväčšia intenzita dopravy. Riešením pre zvyšné projekty má byť verejno-súkromné partnerstvo. „Kde nemusíte v jednom čase investovať obrovskú čiastku, ale tú hodnotu diaľnice alebo rýchlostnej cesty máte rozloženú na 20 alebo 30 rokov. Na druhej strane chápem aj ministerstvo financií, lebo takéto projekty zvyšujú zadlženie Slovenska, ale ako ekonóm si myslím, že práve budovanie veľkých infraštrukturálnych stavieb nám pomôže vyjsť z tejto koronakrízy,“ vysvetlil Kmeť. Dodal, že ministerstvo dopravy plánuje pripraviť projektový zámer a predložiť ho s finančnou analýzou ministerstvu financií. Predloženiu podkladov má predchádzať získanie územného rozhodnutia pre všetky úseky R4.
Predstavitelia susedných krajín na rozdiel od Slovenska deklarovali, že už majú známy termín dostavby svojich úsekov Via Carpatia. Maďarsko ho dokončí už v najbližších mesiacoch. Poľsko bude mať kompletne vybudované spojenie do piatich rokov. Ako dnes uviedol štátny tajomník ministerstva infraštruktúry Poľskej republiky Rafal Weber, tamojšia vláda na účel výstavby už v roku 2017 zabezpečila financovanie vo výške 30 miliárd zlotých (zhruba 6,5 mld. eur). „Je to naša priorita a chcem deklarovať, že v roku 2026 bude celá časť Via Carpatia odovzdaná do užívania. Bude to motor rozvoja všetkých ďalších poľských regiónov,“ zdôraznil Weber.
Podľa predsedu PSK Milana Majerského iniciatíva susedných krajín núti akcelerovať v príprave a realizácii výstavby východnej cesty R4 aj Slovensko. „Maďari a Poliaci na nás naozaj silne tlačia, aby sme zrýchlili, a v konečnom dôsledku aby Slovensko nezažilo medzinárodnú blamáž pred verejnosťou, že na Slovensku vznikol jeden obrovský lievik a kvalita života sa ešte zhoršila oproti tomu, čo zažívame teraz,“ uviedol Majerský. Aj podľa neho je realizácia projektu prostredníctvom PPP najlepším riešením. „Je to asi najrýchlejšie a najefektívnejšie riešenie aj v rámci rozhodovacích právomoci samotného ministerstva dopravy a financií, ale aj celej vlády,“ dodal Majerský.
Ako jedinú možnosť stavať R4 cez PPP projekt vidia aj zástupcovia OZ Náš Prešov. A to ako jeden celistvý projekt. „Tento projekt je výhodný pre štát, lebo súkromný sektor stavia lacnejšie, vie rýchlejšie pripraviť projekt, stavia načas a štát nemusí dať naraz veľmi vysokú jednorazovú platbu, ktorú použije v iných ekonomických sektoroch a spláca až po dostavbe,“ vysvetlil člen združenia Ján Benko. Ako dodal ďalší člen združenie Náš Prešov Ján Fecko, nárast dopravy po dokončení poľskej R19 je minimálne o 50 percent väčší, čo znamená 20-tisíc vozidiel na vstupe. Maďarsko po dokončení úseku M30 deklaruje intenzitu zvýšenia dopravy o osemtisíc vozidiel. „Zhruba tretina z tohto čísla je tranzitná nákladná doprava a tá je limitujúca aj pre našu časť, naše obce,“ zdôraznil Fecko.
Ako uviedol predseda združenia René Polačok, organizátorov R4 Prešov – Vyšný Komárnik, že na ňu neprijali pozvanie zástupcovia ministerstva financií, ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie ani zástupcovia Útvaru hodnoty za peniaze. „Snažíme sa tam od mája dostať a zatiaľ nás neprijali a neprijali ani pozvanie do Prešova,“ dodal Polačok.