Rezort školstva chce lepšie pripraviť študentov na trh práce

Bratislava 20. apríla 2018 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Rezort školstva pripravil opatrenia, ktoré majú slúžiť ako prevencia pred nezamestnanosťou mladých ľudí. Zamerané sú predovšetkým na anticipáciu zručností na trhu práce ako aj na vytýčenie profesijnej dráhy absolventov na trhu práce po ukončení ich štúdia. Informatívny materiál z dielne rezortu školstva s názvom Informácia o opatreniach na zosúladenie vzdelávania na stredných školách s potrebami trhu práce vzala vláda v piatok na vedomie.

“V dnešnej dobe je potrebné pripravovať žiakov stredných a vysokých škôl na zručnosti a kompetencie, ktoré budú aktuálne v čase ukončenia ich štúdia,” vysvetlil rezort školstva. Podľa neho v kontexte rýchlo meniacich sa podmienok na trhu práce je potrebné, aby vzdelávací systém intenzívnejšie reagoval na zmeny, ktoré so sebou prinášajú inovácie a technologický pokrok. Dôsledkom opatrení má byť nastavenie odborov vzdelávania tak, aby stredné školy pripravovali žiakov nie na tie zručnosti, ktoré trh práce aktuálne potrebuje, ale predovšetkým na tie zručnosti, ktoré budú potrebovať o tri alebo päť rokov po ukončení štúdia.

Odborné vzdelávanie podľa rezortu školstva zažíva trend nižšieho záujmu o vzdelávacie programy odborného vzdelávania a prípravy, predovšetkým o učebné odbory. Tento trend je ešte zvýraznený demografickým poklesom populácie a prijatých a študujúcich žiakov na stredných odborných školách, pričom budú zanikať aj niektoré povolania.

Ministerstvo školstva požiadalo Európsku výskumnú agentúru pre odborné vzdelávanie a prípravu, aby poskytla metodickú podporu a usmernenie na podporu zlepšenia inštitucionálneho rámca, budovania kapacít v metódach zberu údajov a analýz a vývoja systému riadenia zručností v rámci budúceho trhu práce.

V súčasnosti je v slovenskom školstve 32 skupín odborov vzdelávania vrátane gymnázií. “Sústava odborov vzdelávania je živým dokumentom, ktorý sa neustále obmieňa, pridávajú sa nové odbory vzdelávania po ukončení experimentálneho overovania, menia sa názvy odborov vzdelávania, aby lepšie reflektovali požiadavky trhu práce a niektoré odbory vzdelávania zanikajú,” uviedol rezort školstva. Rozsiahla úprava sústavy odborov vzdelávania sa realizovala v roku 2005, kedy postupne z pôvodných 1500 odborov ostalo okolo 450. Podľa materiálu, by sa mala zrealizovať rozsiahla optimalizácia sústavy odborov vzdelávania. Okrem toho by sa malo k tvorbe odborov vzdelávania pristupovať po novom. Ďalším opatrením na dosiahnutie optimalizácie sústavy odborov vzdelávania a ľudských zdrojov je plánovanie výkonov stredných škôl.

Ministerstvo školstva navrhuje zriadiť Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školstvo

Zriadenie Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo je jedným z cieľov zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. V piatok ho počas rokovania vlády predstavila ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová (nominantka SNS). Vláda návrh zákona schválila.

“Slovenská akreditačná agentúra bude ako nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá disponuje samostatnými rozhodovacími právomocami v oblasti akreditačného procesu. Mala by mať predpoklady, aby sa stala riadnym členom Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve (ENQA) a bola tak zaradená do Európskeho registra pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve (EQAR),” uvádza sa v materiáli. Štatutárnym orgánom agentúry bude predseda Výkonnej rady. Doterajšia Akreditačná komisia bola poradným orgánom vlády SR.

Súčasťou návrhu zákona je aj reforma systému akreditačného procesu, ktorá spočíva najmä vo zvýšenom dôraze na vnútorný systém vysokej školy zameraný na úpravu procesov na zabezpečovanie kvality. Funkčnosť a správna implementácia bude v zásade znamenať inštitucionálnu akreditáciu vysokej školy v študijnom odbore a stupni. V prípade nedostatkov vo vnútornom systéme a jeho implementácie bude môcť agentúra ukladať rôzne opravné opatrenia. Systém bude doplnený o akreditáciu študijných programov za účelom možnosti rozšírenia oprávnenia vysokej školy uskutočňovať vysokoškolské štúdium v nových študijných odboroch a stupňoch. “Zároveň sa v modifikovanej podobe zachováva akreditovanie habilitačného konania a inauguračného konania. So zmenou akreditačného systému sa zároveň navrhuje aj úprava udeľovania štátneho súhlasu súkromným vysokým školám,” píše sa v predkladacej správe.

Ministerstvo školstva chce zaviesť nový typ študijného programu-interdisciplinárne štúdiá

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR plánuje zaviesť nový typ študijného programu, ide o interdisciplinárne štúdiá. Tento typ bakalárskeho študijného programu umožňuje vysokým školám novú formu organizácie štúdia, na druhej strane ponúkne študentom možnosť vytvoriť si jedinečný profil s ohľadom na výber absolvovaných predmetov, pričom budú mať možnosť oddialiť svoje rozhodnutie o hlavnom študijnom zameraní. Návrh novely zákona z dielne rezortu školstva vláda v piatok schválila.

“Tento typ študijného programu je vhodný aj na uskutočňovanie konceptu vzdelávania označovaného ako liberálne štúdiá,” uvádza sa v predkladanom materiáli. Vysokým školám umožňuje, aby mal študent v rámci študijného programu na výber zo širšej palety predmetov z viacerých študijných odborov, pričom v závislosti od konkrétneho učebného plánu študent nakoniec získa vzdelanie v konkrétnom študijnom odbore alebo v kombinácii dvoch študijných odborov.

“Nie je tak potrebné, aby si uchádzač o štúdium zvolil už konkrétny študijný program vo väzbe na študijný odbor na začiatku vysokoškolského štúdia, ale až po oboznámení sa s hlbším kontextom počas štúdia,” priblížilo MŠVVaŠ.

Zavedenie nového bakalárskeho študijného programu je podľa ministerky školstva Martiny Lubyovej (nominantka SNS) veľmi dôležitý. “Dnes je stav vedeckého poznania taký, že veľa nových poznatkov sa tvorí na prieniku medzi disciplínami. Už to nie je ako kedysi, že v rámci jednej teoretickej disciplíny sa generuje veľa poznatkov. Situácia je taká, že veľa sa ich generuje na presahoch jednotlivých vedeckých disciplín v rámci interdisciplinárnych štúdií,” poznamenala šéfka rezortu školstva. Zároveň priblížila, že aj EÚ vypisuje projekty, ktoré sú zamerané na riešenie reálnych problémov sveta, a nie na progres jednotlivých vedeckých odborov.

Študent, ktorý si zvolí tento druh odboru, bude podľa ministerky viac flexibilnejší a bude sa venovať viacerým vedným odborom. “Nebude sa úzko profilovať len v jednom odbore a bude tápať v tých ostatných. Môže si zvoliť nejakú kombináciu odborov a po ukončení bakalárskeho štúdia sa môže profilovať v jednom z tých odborov, ktorý už mal v tom interdisciplinárnom základe,” dodala Lubyová.

Rezort školstva v súčasnosti realizuje revíziu sústavy študijných odborov, ktorej cieľom je okrem iného znížiť počet študijných odborov. Širšie vymedzenie študijných odborov na druhej strane nebude postačovať v prípade habilitačných konaní a vymenúvania profesorov, kde sa, naopak, očakáva špecializácia na užšiu oblasť poznania. Z týchto dôvodov sa vytvára osobitná sústava odborov habilitačného a inauguračného konania, pričom tieto budú naviazané na študijné odbory.

Doteraz platí, že hodnotenie tvorivej činnosti je súčasťou komplexnej akreditácie činností vysokej školy spolu s akreditáciou jednotlivých činností. Prepojenie hodnotenia tvorivej činnosti s akreditáciou do istej miery zvýrazňuje v celom procese tvorivú činnosť a dáva menší dôraz na kvalitu samotného vysokoškolského vzdelávania, kde kvalita tvorivej činnosti je len jedným z predpokladov kvalitného vzdelávania.

Navrhuje sa, aby hodnotenie zabezpečilo MŠVVaŠ, ktoré za týmto účelom zriadi odborný panel hodnotiteľov. Aby súčasná úroveň jednotlivých oblastí výskumu neskresľovala nastavenie hodnotiacich kritérií, zabezpečenie samotného hodnotenia bude realizované najmä prostredníctvom zahraničných expertov, čo je predpokladom na získanie objektívnejšieho hodnotenia v medzinárodnom kontexte, ako keď tento proces bol nastavený prevažne odborníkmi zo slovenského akademického prostredia.

Novela upúšťa od začleňovania vysokých škôl medzi univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy. Tento inštitút by mal byť zohľadnený najmä v systéme financovania. Doterajšia prax ukazuje, že systém financovania vie rozlíšiť na základe kvantifikácie údajov rôznu úroveň tvorivej činnosti a, naopak, výsledky komplexnej akreditácie činností vysokých škôl prakticky neviedli k zmene začlenenia vysokých škôl.