Môj profil 
Predplatné
“Rezervný fond solidarity je zo zákona určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde, a na úhradu škody podľa osobitného predpisu. Navyše, v zmysle zákona o starobnom dôchodkovom sporení práve Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu na majetku v dôchodkovom fonde spôsobenú dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a depozitára,” uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Stuška.
Súčasné nastavenie pomerov, ktorým sa krátia dôchodky z prvého piliera pre poistencov, ktorí sú zároveň sporiteľmi v druhom pilieri, je podľa Stušku právne upravené od roku 2005, teda odkedy bol zavedený tzv. kapitalizačný pilier. “Aj samotné krátenie bolo súčasťou autoritatívneho nastavenia vtedajšou pravicovou vládou,” upozornil. Podľa neho je faktom, že pomer krátenia sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je alebo bol sporiteľom, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení nezohľadňuje historicky vývoj sadzby poistného plateného do rezervného fondu solidarity. “V tejto súvislosti je však nevyhnutné upozorniť, že rezervný fond solidarity existoval aj pred zavedením systému starobného dôchodkového sporenia,” povedal hovorca rezortu práce a sociálnych vecí.
V diskusiách, ktoré sprevádzali konsenzuálne zmeny dôchodkového systému prijímané na návrh ministra práce Jána Richtera v rokoch 2012 až 2014, podľa Stušku aj aktéri vtedajšieho založenia a nastavenia druhého piliera obhajovali takéto nastavenie „krátenia“ ako spravodlivé. “Pripomenuli, že už pri ich presadení v druhej vláde Mikuláša Dzurindu toto krátenie sami označovali za určitú daň sporiteľov za to, že môžu byť v druhom pilieri a teda z ich poistného plateného do rezervného fondu sa financuje deficit základného fondu starobného poistenia v prvom pilieri,” tvrdí hovorca ministerstva práce. Ako ďalej uviedol, zavedením druhého piliera sa prehĺbil deficit dôchodkového systému, pretože sa presmerovala časť finančných prostriedkov na osobné dôchodkové účty sporiteľov v druhom pilieri. “Pre znižovanie tohto deficitu boli v prvom pilieri prijímané úsporné opatrenia, ktoré sa dotýkajú vo väčšej miere poistencov, ktorí sú súčasťou len prvého piliera,” dodal.
Ľudia, ktorí si na dôchodok sporia alebo budú sporiť v druhom dôchodkovom pilieri, by mali dostávať zo Sociálnej poisťovne vyššie štátne dôchodky. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorú do parlamentu predložila štvorica poslancov NR SR za stranu Most-Híd na čele s predsedom strany Bélom Bugárom. Koaliční poslanci totiž navrhujú, aby sa dôchodky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, pre účasť v druhom pilieri krátili v menšej miere ako v súčasnosti. Dôchodky zo Sociálnej poisťovne sa pre účastníkov druhého piliera krátia z dôvodu, že časť ich penzijných odvodov smeruje na ich osobné účty v dôchodkových správcovských spoločnostiach. “Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, je pri výpočte dôchodku ukrátený o približne 13 eur mesačne, teda viac ako 150 eur ročne,” tvrdia poslanci za Most-Híd. Ak by parlament ich návrh novely schválil, dôchodok zo Sociálnej poisťovne by tak takémuto sporiteľovi stúpol o 13 eur mesačne.
Pre nesprávne nastavený vzorec Sociálna poisťovňa podľa strany Most-Híd v súčasnosti sporiteľom priznáva nižšie dôchodky, ako by im mali patriť. “Spôsobené je to tým, že pri výpočte dôchodku sa nezohľadňujú odvody do rezervného fondu solidarity, ktoré v praxi slúžili na vykrytie deficitu základného fondu starobného poistenia, teda predovšetkým na výplatu starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov,” uviedli predkladatelia. Napríklad v tomto roku sa dôchodok zo Sociálnej poisťovne pre sporiteľa v druhom pilieri kráti o pomer 4,75/18, teda o 26,39 %. Tento pomer je daný tým, že sadzba do druhého piliera v tomto roku predstavuje 4,75 % a celková sadzba na starobné poistenie je 18 %. Ak sa podľa novely zákona od poslancov za Most-Híd v celkovej sadzbe zohľadní aj sadzba na poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 4,75 %, pomer krátenia by v tomto roku predstavoval 4,75/22,75. Dôchodky zo štátneho, priebežného piliera by sa tak pre sporiteľov krátili už len o 20,88 % namiesto terajších 26,39 %. Znamenalo by to, že penzie sporiteľov v druhom pilieri, ktoré vypláca alebo bude vyplácať Sociálna poisťovňa, by boli vyššie.
“Tak ako pri výpočtoch valorizácie, odstránení skrivodlivosti v prípade starodôchodcov a tzv. federálnych dôchodcov, strana Most-Híd spravodlivosť aj v prípade sporiteľov v druhom pilieri považuje za prioritnú záležitosť,” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa strany Most-Híd Klára Debnár. Ako dodala, podporu pre novelu bude strana hľadať predovšetkým u koaličných partnerov.
Príspevková sadzba do druhého dôchodkového piliera sa od začiatku budúceho roka zvýši zo 4,75 % na 5 % hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Každoročný nárast príspevkovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu, ktorý sa začal od roku 2017, bude pokračovať až do roku 2024, kedy sadzba dosiahne 6 % z vymeriavacieho základu sporiteľa. Sadzba poistného na starobné poistenie do prvého, priebežného dôchodkového piliera sa zároveň v tomto období adekvátne znižuje tak, aby v súčte so sadzbou povinných príspevkov do druhého piliera zostala vo výške 18 % z vymeriavacieho základu.
.JPG)
.jpg)
