Rastúce útoky na kostoly: Kresťania čelia na Západe čoraz častejšej hrozbe

Kresťania čelia prenasledovaniu a obmedzovaniu náboženskej slobody v mnohých častiach sveta. V Afrike a Ázii pribúda násilie aj otvorená nevraživosť. Problémy sa však netýkajú iba týchto regiónov, ale objavujú sa aj v Európe a na americkom kontinente. Štátne autority podľa odborníkov pritom často nekonajú dostatočne rozhodne.

„Vo Francúzsku sa každoročne odohrá v priemere 1 000 útokov na kostoly. Väčšinou ide o vandalizmus, no patria sem aj mnohé prípady podpaľačstva. Stovky útokov zaznamenali aj v USA. Až 371 incidentov sa odohralo v období od roku 2022, keď Najvyšší súd zrušil rozsudok Roe verzus Wade,“ uvádza José Luis Bazán, akademik a odborník na ľudské práva a protikresťanské prenasledovanie.

Bazán sa podieľal na príprave Správy o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú v októbri 2025 zverejnila pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Správa analyzuje stav náboženskej slobody vo svete a upozorňuje, že vážne porušovanie tohto práva sa týka 62 krajín. V nich žije viac než 5,4 miliardy ľudí.

Útoky na kostoly v Latinskej Amerike

Nárast útokov na kresťanské miesta zaznamenali v posledných rokoch aj viaceré krajiny Latinskej Ameriky. „V Čile bolo v rokoch 2013 až 2024 podpálených takmer 300 kostolov, prevažne krajne ľavicovými aktivistami,“ hovorí Bazán.

Podľa neho sa podobné prejavy nepriateľstva opakujú aj pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. „Každý rok okolo 8. marca sú stovky kostolov – opakujem, stovky – v Španielsku a Latinskej Amerike popísané grafitmi a poškodené radikálnymi feministkami. Objavujú sa na nich nenávistné nápisy, napríklad: ,Kostol, ktorý žiari najjasnejšie, je ten, ktorý horí.‘“

V niektorých krajinách má podľa Bazána nepriateľstvo voči kresťanom už systematickú podobu. Spomína Belgicko, kde sa ročne odohrá približne 200 útokov, alebo Nemecko, kde v roku 2024 zaznamenali 111 útokov. To predstavovalo nárast o 20 percent oproti predchádzajúcemu roku.

Chýbajú právne nástroje

Bazán tvrdí, že násilie voči kresťanom je také časté, že ho možno označiť za trend. Problémom podľa neho je, že úrady robia pre ochranu obetí príliš málo.

„Európska únia má koordinátora pre boj proti antisemitizmu a ďalšieho pre boj proti nenávisti voči moslimom. Aj v OSN nedávno vznikla pozícia pre boj proti nenávisti voči moslimom, podobne ako už existovala pozícia pre boj proti antisemitizmu. Prečo neexistuje zástupca OSN pre boj proti nenávisti voči kresťanom? Na úrovni Európskej únie aj Organizácie Spojených národov nám chýbajú politické nástroje,“ hovorí.

Podľa Bazána sa často vychádza z predpokladu, že kresťania sú vo viacerých krajinách väčšinou, a preto nemôžu byť utláčaní. „Existuje predstava, že keď sme väčšinou, z definície nemôžeme byť utláčaní ani napádaní. Lenže existujú aj podskupiny. Niektorí ľudia alebo inštitúcie sú napádaní a vieme, že aj menšiny môžu byť agresívne a útočiť na väčšinu.“

Mnohé prípady sa nikdy nenahlásia

José Luis Bazán zároveň upozorňuje, že časť zodpovednosti nesú aj samotní kresťania. Mnohí útoky nenahlasujú.

„Prieskum medzi katolíckymi kňazmi v Španielsku ukázal, že mnohí z nich zažili fyzický alebo slovný útok. Väčšina to však nenahlásila. Možno preto, že to vnímajú ako súčasť obety svojho povolania,“ hovorí Bazán. Podľa neho je situácia podobná aj medzi laikmi. Väčšina kresťanov podľa neho nenahlasuje nenávistné prejavy, pokiaľ nejde o veľmi závažný trestný čin.

„V iných náboženských komunitách to tak nie je. Napríklad britská moslimská komunita pripravila príručku, ako útoky nahlasovať. Obsahuje aj príklady toho, čo treba oznámiť, vrátane menej závažných priestupkov.“

Podľa Bazána sa kresťania majú v tejto oblasti čo učiť. „Politickí lídri prijímajú zákony a opatrenia na základe toho, čo predložíte ako nahlásené prípady, nie ako tvrdenia,“ uzatvára.

Správa o stave náboženskej slobody vo svete za rok 2025, na ktorej sa José Luis Bazán podieľal, konštatuje, že približne dve tretiny svetovej populácie žijú v krajinách s vážnymi obmedzeniami náboženskej slobody. ACN túto správu zverejňuje každé dva roky.

Zdroj: ACN/Filipe d’Avillez, Dorota Luteránová

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk