Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv: Odmietame byť na jednotnom európskom trhu stále len tí druhí

Bratislava 6. júna 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Legislatívny návrh k budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP) po roku 2020 je pre Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS) veľkým sklamaním, pretože ešte viacej prehĺbi rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami.

Informovala o tom v stanovisku hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová a riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jana Venhartová.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vyjadruje nesúhlas s legislatívnym návrhom k Spoločnej poľnohospodárskej politike na obdobie rokov 2021 až 2027, ktorý minulý týždeň zverejnila Európska komisia (EK). Z navrhnutého balíka finančných zdrojov v objeme 365 miliárd eur je pre Slovenskú republiku vyčlenená suma 4,388 miliardy eur.

RPPS nesúhlasí s navrhnutou výškou finančných prostriedkov, ktorá by mala byť z európskych zdrojov približne o 300 miliónov eur nižšia, ako je v súčasnom programovacom období. Podstatné preto teraz bude, akým spôsobom a pre koho sa tieto peniaze prerozdelia. Či sa k dotáciám dostanú skutočné len aktívni farmári, alebo budú naďalej výhodným zdrojom príjmu aj pre subjekty, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu na vidiek vo forme vyššej zamestnanosti, chovu zvierat a potravinárskej produkcie.

“Nemôžeme súhlasiť ani so zavedením degresivity priamych platieb od 60.000 eur a z ich zastropovaním vo výške 100.000 eur. Z legislatívneho návrhu vyplýva, že degresivita a stropovanie sa budú týkať všetkých druhov priamych platieb, napríklad aj dobrovoľne viazaných platieb na podporu produkcie citlivých komodít, čo považujeme pre poľnohospodárov za demotivačné a nelogické,” poznamenali v stanovisku.

“Historicky je slovenské poľnohospodárstvo postavené na veľkých podnikoch. Mladí a rodinní farmári sú správnou formou diverzifikácie na vidieku. Preto budeme aj naďalej na európskej pôde presadzovať dobrovoľné zastropovanie, kde si každá členská krajina vyberie, či stropovanie zavedie, alebo nie,” uviedol v mene RPPS predseda SPPK Emil Macho.

Kombinácia degresivity a zastropovania priamych platieb a nízkej úrovne dobrovoľne viazaných platieb môže podľa RPPS ešte viac prehĺbiť krízu v slovenskom agrosektore. Rovnako aj to, že návrh neurýchli dorovnanie priamych platieb pre novopristupujúce krajiny EÚ. Aj naďalej tak budú slovenskí poľnohospodári a potravinári ťahať za kratší koniec spoločného európskeho lana. Budúcnosť je v konkurencieschopnosti a tá sa bude odvíjať aj od toho, do akej miery zvýši Slovenská republika financovanie odvetvia z vlastných národných zdrojov.

V rámci budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zároveň nemožno podľa RPPS zabudnúť na významnú úlohu potravinárskeho priemyslu ako nevyhnutnej koncovky na spracovanie poľnohospodárskych surovín. Nakoľko jedným zo špecifických cieľov CAP je posilnenie orientácie na trh a zvýšenie konkurencieschopnosti vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológie a digitalizáciu, je potrebné, aby boli dostatočné finančné prostriedky alokované práve na podporu konkurencieschopnosti slovenského potravinárskeho priemyslu.

Rovnako ako pri poľnohospodároch RPPS zastáva pozíciu zrovnoprávnenia potravinárskych podnikov bez ohľadu na členenie na malé, stredné a veľké. “Zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami, nízky podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov či jedna z najnižších potravinárskych produkcií v rámci krajín EÚ sú hmatateľnými dôsledkami systematického zanedbávania potravinárskeho priemyslu a nerovného a neefektívneho prerozdeľovania finančných prostriedkov v rámci Programu rozvoja vidieka v predchádzajúcom období,” uviedol Daniel Poturnay, prezident PKS.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv je pripravená okamžite začať oficiálne rokovania s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR na tému národnej pozície Slovenskej republiky k CAP po roku 2020. RPPS sa pri presadzovaní priorít slovenských poľnohospodárov a potravinárov chce oprieť aj o dokument Bratislavská deklarácia, ktorú dodnes podpísali agropotravinárske samosprávy desiatich krajín EÚ.

Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska: SPPK, Agrárna komora Slovenska, PKS, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.