Moskva, 14. januára 2018 (HSP/Alexei Druzhinin, Sputnik, Kremlin)
Pochvala, akou Vladimír Putin poctil Kim Čong-una, je absolútne zaslúžená – kórejský líder naozaj vyšiel zo súboja s USA ako víťaz. Dosiahol to, čo zodpovedá národným záujmom jeho štátu – no a teraz už zostalo len zaznamenať toto víťazstvo pre dejiny.
Putin nie príliš často chváli lídrov iných štátov, no tentoraz vyznamenal toho, s ktorým sa osobne ani nepozná. Lenže líder severnej Kórei si získal tieto Putinove slová v pravý čas – nie preto, že v pondelok oslávil 35. narodeniny (alebo 36. ak vychádzame z neskoršej verzie jeho životopisu), ale preto, že tento týždeň sa stal v kórejskej kríze prelomovým.
V utorok sa konalo stretnutie na vysokej úrovni medzi oboma Kóreami – ministerské stretnutie sa stalo prvým krokom na uvoľnenie napätia. Situáciu rozžeravil Trump, presnejšie, jeho reakcia na atómové testy, ktoré Pchjongjang uskutočnil v roku 2017.
Po celý rok sa Washington vyhrážal akýmikoľvek spôsobmi, vrátane vojenských. Lenže nič. Nepomohli mu vyhrážky, nepomohli mu ani sankcie. Naproti tomu Rusko a Čína volali po upokojení situácie a vyzývali USA a KĽDR (ako Goliáša s Dávidom – pozn. -vmi-) aby si sadli za rokovací stôl.
Trumpova administrácia to hlučne a sebavedome odmietala, inokedy s tým rovnako hlučne a rovnako sebavedome súhlasila. Nakoniec sa prvým praktickým krokom v tomto smere stalo medzikórejské stretnutie, Soul zrušil svoje vojenské manévre s USA a Pchjongjang na to zareagoval, že vyšle na blížiacu sa olympiádu svoju delegáciu.
Teraz všetci hovoria o nádeji na úspech rozhovorov – Trump sám sebe priznáva ako zásluhu fakt súhlasu Kima stretnúť sa s juhokórejcami. Vraj, pozrite sa, akou užitočnou sa stala politika sprísnenia sankcií a hrozivý tón! Pritom však zamlčiava, že hlavným dôvodom KĽDR na jeho vyslovenie súhlasu bolo, že dosiahol splnenie svojej hlavnej požiadavky: vzdanie sa americko-juhokórejských manévrov.
Vladimír Putin počas stretnutia s redaktormi médií (11. 1. 2018) vyjadril kórejskému lídrovi vysoké známku: „Myslím si, že pán Kim Čong-un, nepochybne, túto partiu vyhral. Vyriešil si svoju strategickú úlohu: má atómovú nálož, má raketu globálneho dosahu – do 13 tisíc kilometrov, ktorá dosiahne prakticky na akýkoľvek bod zemegule, v každom prípade určite na ľubovoľný bod územia jeho pravdepodobného protivníka. Teraz má záujem na tom, aby sa situácia začistila, zahladila, upokojila. Je absolútne kompetentným a už aj zrelým politikom.“
Naozaj. Kim Čong-un vyhral. No nie preto, že obohral dvakrát staršieho Trumpa, ale preto, že nehral. Pre prezidenta USA bolo zvyšovanie napätia okolo kórejského raketovo-atómového programu iba spôsobom získať nejaké body na iných poliach: počas strategickej hry s Čínou a u seba doma získať si imidž tvrdého politika.
Trump vážne o akejkoľvek vojne s Kimom ani len neuvažoval, hoci sa snažil o výzor, že v mimoriadnom prípade je na ňu pripravený. Pre Kima však súboj s Trumpom nebol výmenou lichôtok, ale nefalšovaným bojom o vlastné prežitie – nie osobne jeho, ale jeho štátu a národa.
Kto chce, nech sa nad takýmto vysvetlením pousmeje, no ešte predtým nech sa každý smejko vcíti do role predstaviteľa štátu, ktorému USA pred 67 rokmi rozbombardovali krajinu a ktorý teraz opäť narazil na ich bezprecedentný tlak. Tomuto sa Kim postavil! A práve toto Trump pochopil a možno práve tohto chlapského postoja sa aj zľakol. Nehovoriac o tom, že Rusko i Čína tiež dávali dostatočne najavo čo mienia (ne)dopustiť.
Kim sa teda postavil s celou váhou svojho štátu za svoj štát a vyhral! No a práve to Putin aj vyjadril, dodajúc, že vyriešenie kórejskej krízy je možné len s jednou jedinou podmienkou – ak bude mať Pchjongjang bezpečnostné záruky.
Vladimír Mikunda podľa vz.ru