Môj profil 
Predplatné
„Považujem za nesprávne, ak niekto, nejaké politické sily sa snažia využiť pre svoje ziskuchtivé ciele tento nástroj nie na zlepšenie situácie v štáte, ale na sebapropagáciu na politickej aréne na prahu nejakých politických udalostí, vrátane volebných kampaní v našom štáte. My všetci dobre vieme, že tento nástroj sa použil na začiatku takzvanej „arabskej jari“. K čomu to priviedlo, k akým krvavým udalostiam v regióne, my veľmi dobre vieme,“ povedal Vladimir Putin.
Ruský prezident tiež pripomenul, že toto bola aj jedna z príčin štátneho prevratu na Ukrajine: „Do akého chaosu ponorili tieto udalosti nášho suseda, Ukrajinu, my tiež dobre vieme.“ V tejto súvislosti pripomenul aj spôsob, akým urobili poriadky s demonštrantmi francúzski policajti v Paríži.
26. marca sa v niekoľkých mestách Ruska uskutočnili nepovolené akcie, ktorých organizátori deklarovali ako cieľ „boj s korupciou“. V Moskve bolo zadržaných okolo 500 ľudí. Účastníci akcie, najmä mládež, sa správali agresívne a polícii kládli odpor. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že účastníkom protestnej akcie vopred sľúbili organizátori peňažnú odmenu, ak budú zadržaní políciou.
Ruský politológ Sergej Michejev na margo spomínaných udalostí uviedol, že na jednej strane je pravda, že s korupciou treba bojovať, no na druhej strane treba chápať, že korupcia vždy bola, je a aj bude, a to vo všetkých štátoch sveta. Preto treba s korupciou bojovať tak, aby sme si pri tom boji nezničili celý štát. Aby sa pri vylievaní špinavej vody z vaničky nevylialo z nej aj dieťa.
Rôzni dobrodruhovia a sluhovia cudzích mocností, ktorých skutočným cieľom nie je ani boj proti korupcii, ani snaha o zlepšenie života občanov svojho štátu, si heslo o boji proti korupcii vyberajú na svoje protestné transparenty, lebo vedia, že je to variant, pri ktorom nie je možné prehrať. Veď – kto by už mohol schvaľovať korupciu a kto by už mohol byť proti boju s korupciou? Skutočným cieľom takýchto dobrodruhov je však pod pláštikom boja s korupciou vyhnať ľudí do ulíc a pokúsiť sa o štátny prevrat, o úplnú deštrukciu vlastného štátu a jeho zavlečenie do koloniálneho chomúta.
Odsúdeniahodnými sú aj snahy rôznych „mimovládnych“ politikov v službách vlád niektorých západných štátov zatiahnuť do uličných protestov veľmi mladých, nedospelých ľudí, doslova školákov, ktorí nemajú životné skúsenosti, a preto je ľahké ich oklamať. Ide o generáciu, ktorá si v Rusku už nepamätá hladné a krvavé deväťdesiate jeľcinovské roky a ktorá považuje súčasnú relatívnu stabilitu a solídne postavenie Ruska nielenže za samozrejmosť, ale aj za niečo veľmi neuspokojivé. Politológ Sergej Michejev označil snahu dobrodruhov-žoldnierov v službách cudzích záujmov najímajúcich na nepovolené politické mítingy ako „náplň do svojich kanónov“ školákov za odsúdeniahodnú politickú pedofíliu.
Vladimír Mohorita
.jpg)
