Môj profil 
Predplatné
Umelec a publicista Vladimír Barsegyan prízvukoval, že v tomto roku Estónsko „navštívia“ dve roty 231. horského streleckého bataliónu 23. horskej streleckej divízie Bundeswehru. „Jedným z cieľov ich pobytu v našej malej pobaltskej krajine je – a to znie úplne ako z turistickej príručky nejakej cestovnej agentúry – oboznámenie sa s regiónmi krajiny,“ ironicky poznamenal Barsegyan. „Druhý cieľ – je už oveľa vážnejší: je to usporiadanie vojenských cvičení spoločne s estónskymi vojakmi a inými spojencami z NATO. Nuž, máme tomu rozumieť, že sa budú učiť strieľať v podmienkach estónskych hôr,“ so štipkou sarkazmu povedal riaditeľ bábkového divadla a novinár.
„To, že ďalšia várka natovských vojakov vyrazila na vojensko-športový výlet na území Estónska, je tu už dávnejšie obvyklým javom. Ani by sme si to už ani nemuseli príliš všímať, ak by tu nebola jedna dosť čudná vec: čo tu predsa robia horskí strelci? Fakt, horskí strelci v Estónsku – je to neuveriteľný surrealizmus! Znie to presne tak, ako známe ironické príslovie – „ponorka v ukrajinskej stepi“! Podľa všetkého, úradníci z natovskej „cestovnej agentúry“, ktorí sem poslali horských jágerov, aby sa oboznámili s krásami regiónov Estónska, mali by sa na základnej škole lepšie naučiť zemepis. Je celkom možné, že si pomýlili Pobaltsko so Švajčiarskom,“ domnieva sa Barsegyan.
„Hory tu, v Estónsku, nemáme a je to vedecky dokázaný fakt. Kompetentní a požívajúci autoritu odborníci sa dohodli, že hory – to je niečo s výškou nad 500 metrov a všetko ostatné – to sú kopce, pahorky, vŕšky, vyvýšeniny a kopčeky. V Estónsku však máme vlastné pravidla a náš najvýznamnejší kopec predsa voláme horou – Suur Munamägi. V preklade je to Veľká vajcová hora alebo Veľká hora – vajce. Táto hora – škriatok s výškou 318 metrov sa nachádza v centrálnej časti Vyruského okresu na Haanjaskej vyvýšenine,“ vysvetlil.
„Je to nielen najvyšší kopec Estónska, ale aj celého Pobaltska. Hore, na tomto kopci je umiestnená prehliadková veža, z ktorej, ako tvrdia turisti, je vidieť celé okolie až na 50 kilometrov. Možno práve túto „horu“ a túto vežu mienia obsadiť po veľkolepom útoku odvážni nemeckí jágeri? Bude to perfektné divadlo,“ hovorí Barsegyan.
„Nebude to až také ťažké. Je to turistický objekt a sú tam dobré príjazdové cesty. Bohužiaľ, miestna infraštruktúra s podobným návalom vojakov nepočíta. Ale nevadí, pomôžu miestni obyvatelia. Vytvoria tu tábor, donesú pivo a klobásky na grilovanie: keď už piknik – tak piknik! Vojaci si môžu popíjať pivo, študovať okolie a spievať si bavorské pesničky. Preskúmať okolie – to nie je ťažké, veď „hora“ je tu iba jedna – jediná. Úroveň ťažkosti pri vzostupe na „horu“ je úplne jednoduchý aj pre žiakov základnej školy. Nech si tu odvážni nemeckí vojaci perfektné oddýchnu na účet estónskych a nemeckých daňových poplatníkov,“ sarkasticky prízvukuje publicista.
„Chápem, že celé toto divadielko vyzerá veľmi hlúpo. Aký dôvod dokázali si vymyslieť! Čo robia horskí strelci v krajine, ktorá je rovná ako stôl?! Ach, jasné, oboznamujú sa so životom v tunajších regiónoch. Nuž, lepšiu príčinu si nevedeli vymyslieť. Vlastne, tento dôvod, vďaka ktorému sem prišli nemeckí vojaci, ešte nie je ten najhorší,“ uzatvára svoj komentár pre Rádio Sputnik riaditeľ Ruského bábkového divadla v Estónsku, herec, publicista a novinár Vladimír Barsegyan.
Eugen Rusnák
.JPG)
