Jadrový výbuch v blízkom vesmíre vyradí 13 tisíc satelitov

Počas  studenej vojny v päťdesiatych rokoch, keď na orbite ešte nebolo tak rušno, vykonali USA a ZSSR už 18 jadrových výbuchov  v horných vrstvách atmosféry. Z prevádzky bolo vyradených niekoľko družíc. Následne sa Sovieti s Američanmi dohodli na zastavení jadrových testov v atmosfére a nad zemským povrchom v rámci Zmluvy o čiastočnom zákaze jadrových skúšok. 

Dnes sa k tomu vedci vrátili a posúdili, aké následky by mal výbuch megatonovej hlavice 500 kilometrov nad južným Atlantikom (v blízkosti anomálnej oblasti, kde je magnetické pole Zeme veľmi slabé). 

„Rádioaktívne častice by sa zachytili v zemskom magnetickom poli a vytvorili kapsy intenzívneho žiarenia, ktorými by satelity pri svojom obiehaní Zeme opakovane prelietavali. Hoci počiatočný záblesk žiarenia pri explózii by pôsobil krátko, zachytené častice z explózie by vystavili satelity opakovanému ožiareniu pri každom prelete,“ vysvetľuje Dockrill. 

Do simulácie s kolegami zahrnuli 13300 satelitov na nízkej obežnej dráhe. Samotný výbuch by vyradil 25% družíc, ale na konci tretieho dňa by už nefungovalo 78 % satelitov. Po týždni by ich podiel vzrástol na 98 % a pätnásty deň by bolo vyradených z prevádzky neuveriteľných 99,4 % satelitov na nízkej obežnej dráhe.  

Ani výbuch menšej atómovej nálože o sile 100 kiloton (hirošimská bomba mala len ekvivalent 15 kiloton TNT) by neviedol k lepším číslam. Len by sa vyradenie 99% satelitov predĺžilo na dobu jedného roka. 

Nízka obežná dráha by sa tak zmenila na šrotovisko nepotrebného kovového odpadu. Nikým neriadené satelity by sa postupne začali zrážať a tým by vznikalo stále viac nebezpečných úlomkov, ktoré by výrazne znížili šance na obnovenie satelitnej infraštruktúry, a tiež znemožnili pilotované lety kozmonautov. Po desiatich rokoch by po zrážkach obiehalo okolo zeme takmer ďalších 4000 nových fragmentov – úlomkov z bývalých satelitov. 

Komu by takýto stav vyhovoval? USA, Rusku, Francúzsku, Indii, Číne? Zdá sa, že našťastie nikomu, hoci najviac dôvodov by k tomu mohlo mať Rusko. Práve spravodajské informácie z vyše tisícky amerických špionážnych satelitov pomáhajú Ukrajine v boji proti ruským jednotkám s nebývalou presnosťou. Na druhej strane by Rusko prišlo aj o svoje vlastné družice nehovoriac o strate stanice ISS.