To najdôležitejšie z Ukrajiny

07:37 – Európa sa má zapojiť do mierových rokovaní s Ruskom, Putin však odmieta ústupky.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a americkí vyjednávači vo štvrtok oznámili, že na ďalšom kole mierových rokovaní s Ruskom sa už priamo zúčastnia aj európski predstavitelia.

Diplomatický posun však sprevádzajú neústupčivé vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý odmieta územné kompromisy aj rozmiestnenie zahraničných mierových síl na Ukrajine.

Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner rokovali s Putinom v Kremli viac ako štyri hodiny. Následne odcestovali do Dublinu, kde o výsledkoch informovali Zelenského, ktorý sa tam zúčastnil na neformálnom samite Európskeho politického spoločenstva.

Ukrajinský prezident privítal pripravované zapojenie Európanov, ktorí sa predchádzajúcich rokovaní v Abú Zabí nezúčastnili priamo. „Budú súčasťou vyjednávacieho tímu, nebudú rokovania iba sledovať alebo stáť bokom. Budú mať vlastný hlas,“ zdôraznil Zelenskyj.

Kushner následne na platforme X oznámil, že „obe strany sa teraz dohodli na rozšírení ďalšieho kola rokovaní o našich európskych partnerov“. Zároveň priznal pretrvávajúce zásadné rozpory, no vyjadril povzbudenie dosiahnutým pokrokom. Washington podľa neho pracuje aj na príprave najväčšej výmeny vojnových zajatcov od začiatku ruskej invázie.

Kremeľ však Putinov súhlas s účasťou Európanov výslovne nepotvrdil. Moskva naďalej spochybňuje postoj európskych krajín, ktoré poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc.

Putin počas rokovania s Američanmi odmietol návrhy na vytvorenie demilitarizovaných pásiem medzi ruskými a ukrajinskými pozíciami. „Pre nás existuje iba jedna deliaca čiara – štátna hranica. Pretože potom bude jasné a zrejmé: tu sme my a tam ste vy,“ vyhlásil.

Rusko pritom požaduje kontrolu nad celou Doneckou, Luhanskou, Záporožskou a Chersonskou oblasťou, ktoré nezákonne anektovalo, hoci ich úplne neovláda. Kyjev tieto požiadavky odmieta.

Ruský prezident zároveň zopakoval odpor voči rozmiestneniu zahraničných vojakov na Ukrajine aj po prípadnom uzavretí mieru. „Pre nás by boli legitímnym cieľom. Znamenalo by to pokračovanie vojny,“ varoval.

Putin napriek tomu ponúkol krátkodobé miestne prímerie na humanitárnu operáciu v meste Kosťantynivka, podľa vzoru nedávnej evakuácie civilistov z Olešiek. Ukrajina však upozornila, že ruská armáda by mohla prestávku v bojoch využiť na presuny vojenskej techniky a výmenu jednotiek.

Moskva sa zároveň snaží rozšíriť mierové rokovania o celkové bezpečnostné usporiadanie Európy vrátane postavenia NATO.

Na dublinskom samite preto 39 európskych krajín vrátane Slovenska prijalo spoločné vyhlásenie, podľa ktorého sa o budúcnosti Ukrajiny musí rozhodovať s Ukrajinou a o európskej bezpečnosti za účasti Európanov.

Zelenskyj upozornil aj na nové obmedzenia satelitnej komunikačnej služby Starshield, ktoré podľa neho komplikujú ukrajinskej armáde zachytávanie ruských dronov. Ukrajina žiada od americkej strany vysvetlenie. Termín ďalšieho kola mierových rokovaní zatiaľ neoznámili.

07:29 – Rusko požaduje, aby bolo odmietnutie ďalšieho rozširovania NATO písomne potvrdené, vyhlásil Putinov tlačový tajomník.

„Samozrejme, za takými pre nás dôležitými slovami (ústnymi uisteniami o nerozširovaní – pozn. red.) musia nasledovať kroky smerujúce k písomnému potvrdeniu nerozširovania NATO,“ povedal pre „Prvý kanál“.

Podľa Peskovových slov už Moskve sľúbili, že NATO sa nebude rozširovať na východ, avšak neskôr aliancia pokračovala v prijímaní nových členov, a to 5–6-krát.