„Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku podľa logického návrhu Stavebnej komory SR rozdelili na dva zákony, na zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a zákon č. 201/2021 Z.z. o výstavbe ale zákon o územnom plánovaní už na zákon o Urbanizme a plánovaní rozvoja Slovenskej republiky u nerozdelili.“

Stavebníctvo na Slovensku sa od roku 1976 riadi zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Tento zákon do konca roku 1992 nezaznamenal prakticky žiadne zmeny okrem obdobia z konca 80 rokov do konca roku 1992 min. stor. v ktorom boli zrušené všetky tri dôležité vykonávacie predpisy, z ktorých bola najdôležitejšia vyhláška č. 105/1981 Zb. – o dokumentácii stavieb. Tieto vyhlášky v stavebníctve chýbajú doposiaľ a neboli nahradené ničím lepším.

„Ako sa rodil nový stavebný zákon? Veľmi ťažko a s komplikáciami, ktoré zanechali na novorodencovi následky!“

Počnúc rokom 1993 všetky vlády, ktoré boli pri moci tento zákon pod hlavičkou približovania sa Európe novelami a vyhláškami aj iných ministerstiev k roku 2025 zasiahli do zákona 56x, čím sa stal zákon neprehľadný a vo viacerých prípadoch sporný. Deformácia zákona už v roku 2005 vyvolala potrebu vyhotoviť nový zákon a v roku 2006 vtedajšie Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zákon predložilo Národnej rade SR na schválenie. Výsledok bol taký, že počas jeho prerokovávania pre svoju neprehľadnosť, roztrieštenosť a zmätočné ustanovenia musel byť stiahnutý. Medzitým prebiehali občasné a zdĺhavé rokovania o príprave nového stavebného zákona, ktoré viedli k predloženiu druhého návrhu MDVaR SR ale ten mal taký istý osud ako návrh zákona z roku 2006. Ďalšiu verziu zákona sa podarilo narýchlo pripraviť a schváliť až v období roku 2021-2022. Vláda Eduarda Hegera podľa pôvodného návrhu Stavebnej komory SR z roku 2016, ktorý s ďalšími návrhmi komora predložila prípravnej komisii MDVaR SR pre nový stavebný zákon vlády Róberta Fica. Pôvodný zákon už rozdelili na dva zákony, a to na zákon. č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a zákon č. 201/2022 Z.z, o výstavbe. Zákon č. 201/2022 Z.z. Napriek tomu zákon č. 201/2022 Z.z. bol opäť nepoužiteľný. Aktuálne Ministerstvo dopravy a výstavby pripravilo nový Stavebný zákon, ktorý bol dňa 5.2.2025 v Národnej rade SR narýchlo schválený a súčasne zanikol zákon č. 50/1976 Zb. a zákon č. 200/2022 Z.z. Podľa zákona č. 50/1976 Zb. sa však budú riešiť všetky stavby povolené a zahájené k 31.3.2025.

Aby mohla byť legislatíva pre Slovenské stavebníctvo a vôbec celé hospodárstvo úspešne dlhodobo bez nekonečných zmien použiteľná v prospech celospektrálneho rozvoja Slovenska, všetkým doterajším verziám návrhov zákonov vrátane zákonov č. 200/2022 Z.z., 201/2022 Z.z, aj aktuálne schválenému zákonu chýbajú základy a to zákon o Urbanizme a regionálnom rozvoji a tomu chýbajú základy zákon o Národnoštátnom záujme Slovenskej republiky, jasne definovaný zákon o Štátnej doktríne Slovenskej republiky na ktoré sa občas, kde kto odvoláva ale nie sú definované ani kodifikované.

„Politici a vysokí štátni úradníci neradi počúvajú hlas odborníkov z živej praxe. Hlas teoretikov z akademických postov a lobistov sa lepšie počúva a lepšie sa odvoláva na ich stanoviská pri zdôvodňovaní problémových a kontroverzných rozhodnutiach“.

Na žiadosť Stavebnej komory Slovenskej republiky sa 4.12.2023 uskutočnilo osobné rokovanie na Ministerstve dopravy a výstavby SR, počas ktorého došlo ku zhode prakticky vo všetkých bodoch rokovania. Jedným z návrhov bolo odloženie platnosti a účinnosti zákonov č. 200/2022 Z.z. a 201/2022 Z.z. o dva roky, minimálne však o jeden rok, prípadne ich zrušiť a nahradiť ich celkom novými zákonmi. Navrhli sme tiež vyhotoviť veľkú novelu pôvodného stavebného zákona č. 50/1976 Zb. očistením od všetkých noviel a aktualizovať ho na súčasné podmienky a podmienky dlhodobého rozvoja Slovenska a nie len udržateľného a následne pracovať na novom zákone. Zástupcami ministerstva sme boli ubezpečení, že na takej novele už začali pracovať a bol daný prísľub, že zákony 200/2022 Z.z. a 201/2022 Z.z. budú nahradené novými zákonmi a ich účinnosť sa skončí k 1.4.2025. Ako dobre vieme, tieto zákony mali pôvodne vstúpiť do účinnosti v medzinárodný deň vtipov a humoru 1.4.2024.

Odovzdali sme zástupcom ministerstva aj písomný materiál, v ktorom sú uvedené základné princípy urbanizmu a plánovania rozvoja hospodárstva Slovenska, územného plánovania a stavebného poriadku. Ako všetci doterajší zástupcovia predchádzajúcich vlád aj aktuálni sľúbili, že budeme prípravu veľkej novely zákona č. 50/1976 Zb. vzájomne konzultovať a budeme konzultovať aj tvorbu nového zákona. Tak ako vždy, tradične ani táto dohoda sa zo strany ministerstva sa nenaplnila a ministerstvo pripravilo veľkú novelu a návrh nového Stavebného zákona zrejme opäť s tradičnými tvorcami, pretože základný „rukopis“ v novom zákone zostal nezmenený.

Tak ako všetky doterajšie návrhy stavebného zákona aj tento aktuálne schválený Stavebný zákon nedáva priestor na veľkú radosť, aj keď je z nich najlepší, dá sa čítať. Zákon však prináša na opodstatnené pochybnosti, pretože sa opäť nezbavil nánosu rôznych, hlavne komerčne zameraných záujmov, len nie záujmov skutočného rozvoja stavebníctva, hospodárskeho, ekonomického, sociálneho života občanov a vôbec rozvoja Slovenskej republiky. Takto sa to vlečie od prvej zmeny (r. 1990) nadčasového zmysluplného pôvodného zákona, ktorý bol v čase jeho uvedenia do praxe v roku 1976 vzorom pre mnohé Európske štáty.

„Novovytvorená skupina stavieb vyhradené stavby v novom stavebnom zákone má vysoký reálny potenciál zničiť malých a stredných podnikateľov v stavebníctve. Technické parametre definujúce vyhradené stavby sú zjavne klientelisticky nastavené tak, aby týmto firmám obmedzili uchádzať sa o ich realizáciu. Zdeformuje to stavebný trh“

Aktuálny zákon tak, ako zrušený zákon 201/2022 Z.z. opäť nezmyselne zavádza delenie stavieb na tzv. „Vyhradené stavby“, pre ktoré sa budú musieť poverenou organizáciou vydávať osobitné osvedčenia vybraným stavebným firmám a ďalšou organizáciou bude potrebné zaviesť vydávanie osobitného osvedčenia pre vybraných stavbyvedúcich a stavebných dozorov. Toto nóvum bude rozdeľovať a deformovať nie len firmy a odborníkov, ale celý stavebný trh nehovoriac o tom, že tento výmysel poskytne možnosti na korupčné správanie. Čo je však ďaleko horšie a pre živnostníkov, malé a stredné firmy mimoriadne nebezpečné je to, že reálne ohrozí existenciu týchto malých a stredných podnikateľov, pretože technické parametre definujúce vyhradené stavby sú zjavne klientelisticky nastavené tak, aby týmto firmám obmedzili uchádzať sa o ich realizáciu. S reálne vysokou pravdepodobnosťou tento výmysel do historicky štandardného delenia a definovania stavieb prinesie do sociálnej poisťovne nových klientov so žiadosťou o podporu v nezamestnanosti, ak skrachovaní živnostníci alebo prepustení zamestnanci malých a stredných firiem nenájdu niekde nejakú inú prácu…

Ak už tvorcovia zákona chceli špecifikovať a oddeliť nejaký osobitný druh stavieb, tak takým osobitným druhom stavieb boli a sú stavby pre bezpečnosť štátu a volajú sa „Špeciálne stavby“!

Je čas aby si tvorcovia zákona konečne uvedomili, že malé či veľké, jednoduché alebo komplikované stavby sú vždy len stavby a každá je svojim spôsobom špecifická a originálna! Na špeciálne stavby – stavby pre bezpečnosť štátu netreba osobitné pečiatky a licencie pre vybrané stavebné firmy a odborníkov, potrebné sú dodatočné špecializované školenia odborníkov, ich bezpečnostné previerky a stavebné firmy, ktorých zriaďovateľom a prevádzkovateľom je štát, zastúpený konkrétnym ministerstvom!

„Nová skrytá monopolizácia stavebných firiem a opäť rozporuplné osvedčovanie odbornej spôsobilosti a autorizácia technikov, architektov a inžinierov. Načo sú im záverečné štátne skúšky, keď musia po vydaní štátneho diplomu prejsť skúškou v neštátnej organizácii“

V podstate sa o takomto delení stavieb dá hovoriť ako o skrytej monopolizácii niektorých firiem a osôb prikrytej zákonom, podobne ako je to pri doterajšom monopolnom vydávaní osvedčení o odbornej spôsobilosti stavbyvedúci a stavebný dozor. Podľa Národnej sústavy kvalifikácii Ministerstva školstva SR osoby stavbyvedúci a stavebný dozor sú jasné odborné kvalifikácie nadobudnuté odbornou prípravou so záverečnou skúškou podľa zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ktoré sa má nelogicky zmeniť na autorizačné osvedčenie. Čo na tom, že Stavbyvedúci a Stavebný dozor žiadne svoje autorské dielo netvoria, ale aspoň sa ako tak ktosi pokúsi odstrániť desiatky rokov udržiavaný rozpor zákona č. 138/1992 Zb. so zákonom č. č. 568/2009 Z. z. a č. 455/1991 Zb. a udrží si tak monopol. Ostatne aj autorizácia absolventov z univerzít je dosť zvláštny vynález, pretože absolvent je pripravený hlavne na projektovú činnosť, má štátny diplom, ktorý sa nejakým združením podľa zákona č, 138/1992 Zb. tým, že ak absolvent chce vykonávať samostatnú projektovú činnosť musí v niektorom zo združení podľa tohto zákona spraviť autorizačnú skúšku… Načo potom robia diplomovú štátnu skúšku po skončení štúdia alebo je osvedčenie nevzdelávajúcej organizácie viac ako štátny diplom z unuverzity?

Návrh nového Stavebného zákona opäť nerieši účinné kontrolné systémy projektovej prípravy a samotnej výstavby.

„Namiesto stavbyvedúceho máme v §34 ods. 2) osobou oprávnenou viesť uskutočňovanie stavebných prác. Stále nie sú presne definované jednotlivé stupne projektovej dokumentácie a remeselníkov bez vyučeného v stavebnom odbore budeme na stavbách zrejme naďalej stretávať.“

Návrh nového Stavebného zákona opäť nerieši potrebu do vyhradených stavebných činností vrátiť základnú prvostupňovú riadiacu kontrolnú činnosť, kvalifikáciu „Majster“ (stavebnej výroby), ktorý na stavbách mimoriadne chýba a jeho absencia preťažuje a mimoriadne zvyšuje osobnú zodpovednosť a riziká stavbyvedúceho… To by mali teoretici a úradníci pripravujúci zákon vedieť!

V návrhu zákona kvalifikáciu Stavbyvedúci v §34 ods. 2) jeho autori nahradili nejakou neurčitou osobou oprávnenou viesť uskutočňovanie stavebných prác !… Čo je to za nezmyselná novinka, keď v §. 37 je uvedená kvalifikácia Stavbyvedúci a iná tam už nie je… Popritom k pôvodnej náplni činnosti stavbyvedúceho priradili časť náplne majstra stavebnej výroby, ktorého zákon nepozná! Alebo tvorcovia len zabudli kvalifikáciu Majster stavebnej výroby dopísať medzi náplň stavbyvedúceho a náplň majstra číslo § a názov Majster stavebnej výroby?…

V zákone chýba taktiež požiadavka na vykonávanie remeselných stavebných činností len osobami s príslušným vzdelaním… Denne na stavbách vidíme, že remeselné práce vykonáva pomaly kde, kto a vyučeného remeselníka pre daný odbor je už problém nájsť. Prečo? Pretože chýba tlak na vykonávanie prác výlučne odborne vzdelanými profesijnými remeselníkmi a chýba komplexné a koncepčné plánovanie rozvoja republiky, ktoré rieši aj potreby vzdelávania v konkrétnych odboroch pre hospodárstvo…

Taktiež nie jednoznačne, logicky a jasne sú špecifikované stupne projektovej dokumentácie stavby aj s ich obsahom. Ak sa už konečne chceme po 35 rokoch vrátiť k prirodzenému a logickému členeniu projektovej dokumentácie stavby (viď zrušená vyhláška č. 105/1981 Zb.), tak to mali spraviť nie cez medzistupeň nejasností, ale priamo! Nech je teda Stavebný zámer, Projekt drobnej stavby, Vykonávací projekt, Technologický projekt (projekt výrobnej alebo inej technológie určujúcej hlavné využite stavby a účel stavby), Realizačný projekt (projekt skutočného vyhotovenia stavby po jej dokončení) a Manuál stavby (podobne ako sa musí obslužný manuál k elektrickému čajníku alebo autu)!

„30 dňová lehota s fikciou súhlasu pri nekonaní úradu na vydanie stavebného súhlasu poskytuje možnosť korupčného správania a výstavby v miestach, kde by inak problematická stavba nemala stáť a elektronická komunikácia s rizikom a veľkým otáznikom“

Stavebné úrady boli napriek vyhláseniam opäť ponechané obciam, čiže zostanú v stave v akom sú a  v mnohých prípadoch dobre poznáme nedobré skúsenosti s nimi nehovoriac o národnoštátnom záujme rozvoja hospodárstva Slovenska ako celku. V súvislosti s činnosťou stavebných úradov spomeniem najväčšie nebezpečenstvo v zákone a to v zavedení pravidla, podľa ktorého ak sa stavebný úrad k stavebnému zámeru do 30 dní nevyjadrí, má sa zato, že úrad súhlasí a stavba sa môže vybudovať. Toto ustanovenie je stavebným investorom a možno aj stavebným úradom veľmi ľahko zneužiteľné, nech budú dôvody nevyjadrenia úradu akékoľvek. Hrozí tu možnosť korupčného správania a výstavby v miestach, kde by inak problematická stavba nemala stáť!

Mohol by som pokračovať ďalej napr. v otázke ponechania elektronickej komunikácie v zákone, ktorá je stále nedotiahnutá a sotva bude spĺňať sny tvorcov tohto nápadu, viď ako dopadol experiment v českej republike. Spôsobené stámiliónové škody nikto nikomu nenahradí. Stavebné konania nie sú počítačovou hrou! Každé konanie má svoje osobitné špecifiká a prístupy, ktoré sa musia riešiť osobnými odbornými rokovaniami a nie cez tretiu osobu a nejaký server. To isté platí pre centrálny a vôbec elektronický stavebný denník, ktorý na zápis potrebuje elektrickú energiu a internetovú sieť. Šetríme lesy ale stavebný dozor, stavbyvedúci, projektant a ďalšie subjekty v procese výstavby si aj tak budú musieť pre archiváciu zápis z elektronického stavebného denníka vytlačiť na 90-110 gr. papier namiesto cca 40 gr. papiera v klasickom fyzickom stavebnom denníku. Ostatne doteraz sa štát nedokázal plne vysporiadať s útokom na údaje a server Kataster portálu…

Jedine s čím môžem súhlasiť je podanie žiadosti stavebnému úradu o stavebný súhlas (tiež čudesný právnický terminus technikus) namiesto logickej definície „stavebné povolenie“ a to je všetko.

Návrh zákona voči jeho priestupníkom už celkom solídne zavádza postihy za jeho nedodržiavanie, ale chýbajú dôsledné postihy pre úradníkov za nedbalosť, nezodpovednosť, obštrukcie a zneužívanie svojho postavenia…

„Hybrid urbanizmu a územného plánovania v princípe zostal nezmenený v jednom zákone. Chýba hospodárska, ekonomická a sociálna vízia a idea rozvoja Slovenska, chýbajú základy legislatívneho domu Slovenska!“

Aktuálne platný zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní sa vo viacerých ustanoveniach odvoláva na urbanistické koncepcie, urbanistickú štruktúru, štúdiu, urbanistický spôsob zastavovania a urbanistické umiestnenie stavby. Má to však háčik, tieto zmienky sú určené len pre vybranú miestnu lokalitu! V zákone nie je nikde ani zmienka, že základ územného plánovania je a vždy bol záväzný dlhodobý Urbanistickú plán rozvoja štátu, krajov, okresov, a až potom miest a obcí.

V rámci územného plánovania bol spravený správny krok v snahe vytvoriť centrálnu databázu územných plánov, ktorá uľahčí ich evidenciu a kontrolu. Ale pozor, opäť len digitálne a už poznáme a máme živú skúsenosť čo sa stane, keď niekto napadne elektronický úložný systém, jedno aký. Môže sa stať, že útočník po krádeži informácií systém zničí a zničí aj jeho záložný systém alebo jednoducho nebude elektrický zdroj… Elektronizácia a digitalizácia je krásna a výborná pomôcka ale nesmie byť cieľom! Nesmieme sa vzdať fyzickej formy archivácie dokumentov!

Ako roky tvrdím a aj v úvode som pripomenul, že základom pre rozvoj štátu ako celku je hospodárske, sociálne a vôbec urbanistické plánovanie, čo zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní nepriamo naznačuje a dokonca aj obsahuje niektoré pravidlá urbanizmu. Územné plánovanie je už technicko-administratívne umiestnenie stavby na miesto, na ktorom urbanistický plán určuje čo bude v danom území, v meste či obci vybudované a prečo. Zákon 200/2022 Z.z možno kvalifikovať skôr ako kompilát dvoch zákonov, v podstate ako bol pôvodný zákon č. 50/1976 Zb.. Preto by sa mal zákon č. 200/2022 Z.z. rozdeliť na dva zákony, na zákon o urbanizme a rozvoji republiky a na zákon o územnom plánovaní!

Urbanistické plánovanie rozvoja v histórii Slovenska už bolo vykonávané Štátnou plánovacou komisiou a štátnym úradom Urbion, ktoré boli po roku 1992 zrušené. Neboli však riadené jedným zákonom, ale dvomi. Tieto inštitúcie mali základnú úlohu a to plánovanie dlhodobého rozvoja Slovenska v celom jeho spektre na obdobie 25 rokov aktualizované každých 5. rokov. Slovensko prešlo na otvorenú ekonomiku a hospodárstvo bez plánovania rozvoja štátu a od vzniku tretej Slovenskej republiky sa naše hospodárstvo a stavebníctvo neustále bezcieľne potáca a upadá.

Tieto základné legislatívne inštitúty „Národnoštátny záujem Slovenskej republiky“, „Štátna doktrína“ a „Zákon o urbanizme a rozvoji Slovenskej republiky“ sú cestou na vytvorenie stabilného a úspešného, skutočne nového Stavebného zákona a rekonštrukcie zákona o územnom plánovaní, ktoré následne spôsobia potrebu prispôsobenia ostatných zákonov a inštitúcií pre potreby a možnosti Slovenskej republiky, je to cesta ku stabilite hospodárstva a stabilite a úspešnej budúcnosti Slovenska.

Slovensko bez jasného definovania „Národnoštátneho záujmu Slovenskej republiky“, jasne definovanej „Štátnej doktríny“ a zákona o urbanizme a rozvoji Slovenskej republiky nedokáže vytvoriť stabilné koncepčné a systémové zákony nie len pre stavebníctvo ale ani pre riadenie celej spoločnosti a štátu, pretože Slovensko nemá žiadnu kodifikovanú víziu a ideu svojej budúcnosti ani na jeden rok, nie to ešte na 20-25 rokov. Vidíme a svedčia o tom už desiatky rokov permanentné nekonečné zmeny zmien a ich zmien akýchkoľvek zákonov, nie len zákona č, 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku s jeho 56 zmenami. Neviem či vôbec existuje na Slovensku jeden nezmenený zákon…

„Zvládne štát odbornú metodickú prípravu úradníkov stavebných úradov po celom Slovensku? Dúfajme, že áno.“

Preto, aj keď by bol zákon o územnom plánovaní akokoľvek dokonalý, bude z neho vždy len trhací kalendár aktuálnych „zástupcov ľudu“ pri moci na akejkoľvek úrovni a kdekoľvek na Slovensku. To isté platí aj v prípade schváleného Stavebného zákona.

Vo viacerých súvislostiach v zákone o územnom plánovaní a novom stavebnom zákone sú záujmy občana a záujmy štátu naozaj na konci záujmu. Ak by sa však občan a dokonca aj štát chcel dožiadať plnenia svojich práv zo strany samotných úradov, stavebnej firmy, stavebného dozoru a projektanta hoci už k ich činnosti pribudli niektoré konkrétne zodpovednosti, má naďalej problém, aj keď v prípade zodpovednosti projektanta a stavbyvedúceho sa jeho šance v spore uspieť o niečo zlepšili. Ja by som po nadobudnutí účinnosti tohto zákona nechcel byť praktikujúcim stavbyvedúcim.

Na Slovensku máme 2749 obcí a 140 miest. Tieto mestá a obce majú svoje stavebné úrady, takže bude potrebné pre stovky ich zamestnancov k 1.4.2025 zabezpečiť ich preškolenie na nový stavebný zákon po celom Slovensku zaškolenými lektormi… Tvorcovia zákona sa možno spoliehajú na hromadné preškolenie online spôsobom, pričom z vlastnej praxe takýchto školení môžem potvrdiť, že len výnimočne za obrazovkou svojho monitoru sedí a počúva viac ako 30% účastníkov.

Ďalšou otázkou je vytvorenie nového technického zázemia pre spustenie nového zákona k 1.4.2025 do praxe. Tu vidím veľké riziko v stavebných konaniach a možný chaos ak štát toto nezvládne a nie v prípade katastrofu, keby nový Stavebný zákon nebol narýchlo schválený v znení akom schválený už je! Uvažujú nad tým predkladatelia a schvaľovatelia zákona? Dúfam, že áno.

V súčasnosti sa Slovensko opäť dostalo do situácie, že musí prehodnotiť svoje priority v riadení hospodárstva a spoločnosti, pretože niektoré kľúčové sektory sú takmer rozvrátené a nevedia čo a ako ďalej a nevedia to ani podaktorí zodpovední vládni úradníci a nevedia to ani stavební podnikatelia. Nastal najvyšší čas, že pre stavebníctvo a rozvoj Slovenska musíme odborne prehodnotiť a rekonštruovať súčasnú legislatívu!

Jeden z hlavných dôvodov prečo je potrebný nový moderný stavebný zákon bolo požadované skrátenie – zrýchlenie stavebných konaní! Skrátenie a zrýchlenie stavebných konaní však len z malej časti závisí od zmeny stavebného zákona. Skrátenie a zrýchlenie stavebných konaní závisí hlavne, zdôrazňujem hlavne od počtu kvalifikovaných ľudí na stavebných úradoch k objemu výstavby konkrétnych lokalitách a ich adekvátnemu mzdovému ohodnoteniu aj vzhľadom na ich zodpovednosť.

Stavebný zákon ale aj ostatné zákony musia byť jednoduché a zrozumiteľné aj pre občana so všeobecným vzdelaním, obzvlášť pre posledné nastupujúce generácie, pretože zákony pre stavebnú činnosť nie sú obchodnými ani právnymi predpismi, sú to výlučne záväzné technicko-administratívne pravidlá pre výstavbu formou zákona! Toto od roku 2026 nedokázala naplniť zatiaľ ani jedna skupina tvorcov zákonov a ich konzultantov pre stavebníctvo, ktorá mala a má významný vplyv na hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska!… Aspoň, že ich pán minister Jozef Ráž pred plénom Národnej rady SR pomenoval.

„Bude potrebná nie jedna novelizácia nového Stavebného zákona a napokon úplne nový zákon vytvorený novými odborníkmi.“

Záverom si dovolím konštatovať, že opäť vyhral komerčný lobbing, neznalosť tradične opakujúcich sa konzultačných a zákon pripravujúcich subjektov, ktoré od roku 2006 nedokázali spraviť ani jeden zmysluplný stabilný a nadčasový návrh stavebného zákona, ale vlastne ani iné zákony…

Pretože v zákone je dostatok aj iných zaujímavých nedoriešených problémov v príprave projektov, riadenia a kontroly výstavby a ďalších, som presvedčený, až istý, že v neďalekom časovom horizonte bude potrebná nie jedna novelizácia nového Stavebného zákona, ktorý ešte nemá hotové vykonávacie predpisy. Hlavne že ktosi nedal na rady odborníkov z praxe a fandil si, že expresne pripraví jednoduchý, moderný a jednoznačný stavebný zákon prijateľný pre štát a každého, kto sa rozhodol postaviť nejakú stavbu. Aj v našej komore kolegom vyše roka trvalo pripraviť návrhy všetkých zákonov, ktoré som spomenul, ale o ktorých politici nechcú počuť, pretože prinášajú koncepciu, systém riadenia a stabilitu nie len v stavebníctve.

Aktuálny Stavebný zákon nakoniec tak či tak skončí vytvorením naozaj nového zákona s novými odborníkmi z reálnej praxe na úradoch a na stavbách. Občan a jeho štát v snahe o zavedenie koncepčného riadenia a zavedenia skutočného systému vo výstavbe a v rozvoji opäť prehrali, ale potvrdzujem slová pána ministra, že zákon je čitateľný a ľahko pochopiteľný…

Ivan Pauer