Stavebný zákon

Parlament schválil stavebný zákon. Prečo stavebný zákon koalícii tak horel? Prečo dokázal koalíciu zmobilizovať?

„Minulý rok sme si presadili legislatívu, ktorá jemne upravovala stavebné právo. A zároveň sme odsunuli účinnosť zákona ktorý prijala predošlá vláda ako poslanecký návrh bez diskusie. Bol to veľmi zle a nevykonateľne nastavený nový stavebný zákon.

Dali sme si presne rok na to, aby sme štandardným legislatívnym procesom s pripomienkovým konaním presadili a napísali úplne nový stavebný zákon.

To znamená, nikto nič nenaháňal. Je to tak, ako sme si to nastavili, aby sme od 1. apríla mali účinný návrh, úplne nový stavebný zákon. A musím povedať, že s radosťou môžeme konštatovať, že sa nám to podarilo a že teda od 1.4. po 50 rokoch bude mať Slovensko a slovenský občan úplne nový stavebný zákon.“

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť alebo stiahnuť:

Dokonca sa našla 76-ka na tento zákon. Teraz je to vzácnosť. A navyše ho podporila aj opozícia. Jedným hlasom. Neviem, či to viete. Pani Cigániková

“Viem,“ potvrdil minister a doplnil, že za zákon zahlasovala omylom ešte jedna poslankyňa opozície.

Pozmeňovací návrh pani Cigánikovej je veľmi zaujímavý v tom, že zavádza „fikciu doručenia“. To znamená, že keď stavebný úrad nezareaguje do 30 dní, tak je to konanie platné v prospech občana. Čo je zaujímavá vec a doslova by som povedal, že takáto vec by sa mala stať precedensom z hľadiska odbúravania byrokracie a urýchlenia konaní vo všetkých veciach a nielen v stavebných. Čo si o to myslíte?

„Môžem s Vami jedine súhlasiť. Ale až na to, že by som poopravil, že to nebol pozmeňovací návrh. Tento zákon bol tak napísaný a samozrejme v rámci všetkých zúčastnených strán odsúhlasený.

To znamená Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest Slovenska, Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská komora architektov, asociácia zamestnávateľských zväzov, Zväz stavebných podnikateľov. To som vymenoval tých, ktorí sa podieľali na príprave tohto zákona. Áno, fikciu považujem za vec, ktorú sme tam presadili my.“

Minister doplnil, že predtým stavebný zákon tento pojem nepoznal. Fikcia, tak ako ju do zákona dali, zavádza pre všetky  dotknuté právnické osoby a všetky dotknuté orgány lehotu 30 dní na to, aby sa vyjadrili k projektovej dokumentácii. Ak do 30 dní žiadne podmienky, či pripomienky nedajú, potom sa to berie v stavebnom konaní tak, že s dokumentáciou súhlasia.

„Uznávam, že je to jedno z troch najlepších vylepšení týchto prípravných procesov v oblasti stavebného práva. Verím, že sa ukáže, že toto bude ten významný akcelerátor prípravného procesu pre občana.“

Okrem fikcie sú podľa Jozefa Ráža ďalším vylepšením nová, širšia definícia okruhu drobných stavieb a jednoduchých stavieb. Čo významne zníži administratívnu záťaž pre stavebné úrady, ale aj pre občana. V rozhovore uviedol konkrétne príklady.

Tretím významným zlepšením je redukcia správnych konaní, nakoľko zákon zlúčil územné a stavebné konanie do jedného správneho konania o stavebnom zámere. V druhom kroku bude overená projektová dokumentácia, overovacia doložka dotknutých orgánov a právnických osôb a stavebný úrad na záver len skontroluje,  či tie stanoviska a tie podmienky, ktoré boli určené v rámci konania, sa zapracovali do projektovej dokumentácie, tak ako sa v konaní určilo.

„Ale nebudete už dvakrát čakať na nadobudnutie právoplatnosti, nebudete dvakrát tŕpnuť, či sa Vám niekto odvolá, neodvolá a či vám natiahne tú lehotu. To znamená v tom prvom správnom konaní počkáte 15 dní a ak je všetko v poriadku, tak vám správne konanie skončilo, zapracujete pripomienky, donesiete projekt na overenie, orazia vám ho a môžete na druhý deň začať stávať.“

Očakávate stavebný boom?

„Očakávam najmä to, že frustrácia, ktorá dnes bola na Slovensku z nekonečných „papierovačiek“, je navždy za nami. Verím že sa s tým dokážu všetky zúčastnené subjekty vysporiadať a že výsledkom bude výrazné zrýchlenie povoľovacích procesov pre občana. Aj pre developera samozrejme. Čo nám to nakoniec spraví, budú pravdepodobne rýchlejšie rastúce aj bytovky, čo by mohlo mať v konečnom dôsledku, dúfajme, pozitívny dopad aj na ceny bývania.“

V rozhovore sme rozobrali ďalšie aspekty zákona a ministrove očakávania. Jozef Ráž odpovedal na tieto otázky:

– Aké zmeny prináša otázka o riešení nepovolených stavieb?

– Zrýchli sa konanie v odstraňovaní čiernych stavieb?

–  Aký dopad má na ochranu kultúrneho dedičstva?

–  Ako sa zvyšuje zodpovednosť firiem, stavebný dozor a tieto ďalšie aspekty?

–  Zákon podporila, ticho podporila opozícia. Prečo?

–  V čom bol záujem ZMOS, Únie miest Slovenska, Asociácie zamestnávateľských zväzov na prijatí zákona?

Štátom podporované nájomné bývanie  

Štátom podporované nájomné bývanie. Dokonca premiérska téma. Premiér sa tomu veľmi intenzívne venuje. Čo je cieľom projektu?

Rážovo ministerstvo si osvojilo, hoci dobrú myšlienku Borisa Kollára, ktorá mu pomohla dostať sa do predošlého parlamentu, ktorú žiaľ podľa ministra nedotiahli ani len na začiatok.

„Pán premiér vyhodnotil že má zmysel sa tejto téme venovať ďalej. A by som povedal, s vervou sme sa nasadili do toho, aby sme to vedeli naštartovať.“

Róbert Fico podľa Ráža významne pomohol v rokovaniach s Európskou komisiou. A doplnil, čo muselo ministerstvo dopravy urobiť k tomu, aby sa projekt podarilo naštartovať.

„V sobotu (1.2.2025) bolo otvorená bez nejakej reklamy prevádzka registratúry záujemcov. A môžeme s potešením konštatovať, že k dnešnému dňu je tam už prihlásených 2 500 občanov, ktorí majú záujem o toto nájomné bývanie.“

Doplnil, že k téme nájomného bývania chystajú sériu konferencií po všetkých krajských mestách, na ktorých budú vysvetľovať, či už stavebnú legislatívu pre pracovníkov stavebných úradov a pre zástupcov univerzít.

Veľmi by chceli, aby napríklad všetky univerzity zaradili stavebné právo do učebných osnov v odboroch architekti, stavební inžinieri a práva, nakoľko máme po 50 rokoch nový zákon. Aspoň jeden semester. „Aby sme vzdelali ďalšiu generáciu v novom stavebnom práve.“

Ďalšie konferencie chystajú pre veľkých zamestnávateľov práve na tému nájomného bývania.

Kde sa bude spúšťať pilot?

Minister úprimne priznal, že nakoľko v týchto dňoch žil stavebným zákonom, nie je vo veci štartovania tohto projektu úplne doma. Podľa neho je 1. z projektov na výstavbu 80 bytov pripravený v Bratislave.

Aké sú kritériá na to, aby si človek mohol podať žiadosť?

„No, tak tu ste ma zase nachytali,“ opäť som ministra otázkou zaskočil.

„Je ich viacej tých kritérií a viem, že uprednostnení sú samozrejme zdravotne ťažko postihnutí. To je jedno ako keby „favorizačné“ kritérium. Potom máme pracovníkov v štátnej a verejnej správe. Potom tam máme pracovníkov, napríklad sestričky v zdravotníctve atď. Tí majú vyhradených myslím že spolu až do 50 bytov. Následne tu môžu byť pracovníci zo súkromného sektora.“

„V prípade že máte životnú situáciu, kde si myslíte, že by ste vedeli z tohto benefitovať, tak treba sa na to pozrieť.“

Obmedzenie predstavuje napr. výška príjmu. Viac informácií je na stránke nájomnebyvanie.info.

 Má ten projekt začiatok a koniec? Alebo ako to je?

Projekt bol spustený v soboru a koniec, dúfa minister, nemá. Očakáva, že ak sa projekt ukáže životaschopným, priláka ďalších investorov a zmení pomer nájomného bývania k bývaniu v osobnom vlastníctve. Slováci majú v náture bývanie vlastniť, čo má nepriaznivý dopad na mobilitu pracovnej sily.

„Zbytočne sa človek zaťažuje tým, že do konca života spláca nejakú nehnuteľnosť, keď ju môže mať v nájme. Prenajímateľ sa musí starať o to, aby ste tam naozaj mali tie veci, ktoré tam majú byť. To znamená, nebavíme sa o sociálnych bytoch. Tie byty sú zariadené, majú kuchynskú linku a podobne. Čiže to je niečo čo vám dáva do života oveľa menej starostí.“

Boris Kollár chcel postaviť 25 tisíc bytov ročne. Koľko chcete postaviť Vy?

„Fú, tak ja žiadne čísla sľubovať určite nebudem. A takisto ako pán premiér ich nesľuboval. Ale poviem tak, že ambícia investorov je naozaj v stovkách miliónov eur, ak nie v miliardách, tých investícií.“

Rozbiehajú sa rokovania s veľkými zamestnávateľmi. Ambíciou projektu je napríklad stabilizovať nemocničný personál. Ďalší záujem očakávajú z prostredia automotívu.

Príspevok zamestnávateľa na bývanie zamestnancovi, ktorý si zvolí takúto formu bývania je oslobodený od odvodov a dane.

V téme štátneho nájomného bývania odpovedal minister ešte na tieto otázky, ktoré nájdete vo videu:

– Čo, očakávate, že to spraví s realitným trhom?

–  Čo predstavuje regulované nájomné. Akú bude mať štruktúru?

–  Do príspevku môže prispieť zamestnávateľ. Kto ešte môže znížiť pre občana výšku nájomného?

Investície do infraštruktúrnych projektov

Rozprávali sme sa aj o investičných projektoch, najmä pripravovaných s možnými čínskymi investormi. Hovorili sme o plánoch modernizovať prístav v Bratislave, o dokončení obchvatu Bratislavy tunelom cez Karpaty, či o postupnom úspešnom prepájaní D4 s D1. Vo videu nájdete odpovede na tieto otázky:

– V novembri ste boli na pracovnej ceste v Číne. Čo to Slovensku prinesie?

– Ako to bude so spoplatnením tunela cez Karpaty?

–  Ja sa ešte vrátim k tým Číňanom. Čim sme my pre Číňanov atraktívni? My taký trpaslík v Európe?

–  Keď hovoríte o tej bráne do Európskej únie. Pýtal som sa aj v tom kontexte, lebo jednoducho Maďari sa snažia stať sa tou bránou. Ale aj samotní Číňania kúpili nejaký obrovský prístav v Grécku. Takže tam myslím si, že si vytvorili celkom slušnú bránu.

–  Čo sa týka investícií. Vám sa podarilo alokovať teraz 1,5 miliardy eur na železnice. Čo sa zmení? Kde sa to prejaví?

–  My ideme na 160 km za hodinu, Čína je už niekde úplne inde? Budeme aj v tejto veci niečo robiť?

Nakoniec som sa na odľahčenie ministra opýtal prečo ho odmietol vymenovať za ministra vnútra vtedajší prezident Andrej Kiska.

Ste minister, ktorý maká. Nie je za Vami vidieť politika, ale výsledky. Ťažíte z toho, že nie ste straník. Od angažovaných médií máte pokoj. Prečo Vás Andrej Kiska nechcel?

Ministrovu odpoveď nájdete vo videu.