Zákon o „zahraničných agentoch“ skončil na Slovensku fiaskom. Česi nejdú od nuly

Slovenská vládna koalícia chcela po nástupe k moci dostať pod kontrolu politické pôsobenie mimovládnych organizácií. Z pôvodného návrhu však postupne vypadlo označovanie zahranične podporovaných organizácií aj regulácia lobingu. Zostali nové povinnosti pre široký okruh mimovládok, ktoré napokon zastavil Ústavný súd. Parlament zákon v stanovenej lehote neopravil a sprísnené pravidlá definitívne padli.

Výsledkom je návrat mimovládok k pôvodným pravidlám. Zákon o lobingu, ktorý by umožnil sledovať politický vplyv domácich aj zahraničných subjektov, Slovensko stále nemá. Pritom nejde o nový nápad. Prípravu všeobecnej regulácie lobingu si vlády ukladajú za úlohu už od roku 2019.

Česi nejdú od nuly

Od 1. júla 2025 platí v Česku zákon o regulácii lobingu. Určuje, kto je lobistom, čo sa považuje za lobovanie a kto sa zapisuje do registra. Nerozhoduje pritom, či ide o podnikateľské združenie alebo mimovládnu organizáciu.

Zákon prijali ešte za Fialovej vlády. Dnešná Babišova koalícia chce pri pripravovanej kontrole zahraničného financovania využiť práve existujúci register. Nové povinnosti sa majú týkať politicky aktívnych mimovládok, ktoré vykonávajú registrovaný lobing. Ich presný rozsah však zatiaľ nie je známy.

Slovensko najprv riešilo mimovládky. Lobing z návrhu vypadol

Počas volebnej noci v septembri 2023 sľuboval Robert Fico upratanie politických mimovládok. V marci 2024 poslanci SNS navrhli osobitné označovanie mimovládnych organizácií podporovaných zo zahraničia. Neskoršie verzie obsahovali aj pravidlá lobingu.

Dňa 15. apríla 2025 poslanec Hlasu Miroslav Čellár presadil pozmeňujúci návrh, ktorým sa regulácia lobingu vypustila. Hlas prisľúbil samostatný všeobecný zákon a jeho prvé návrhy už v lete 2025. Parlament nasledujúci deň schválil upravenú novelu 76 hlasmi.

Pri uplatnení nových povinností rozhodovali finančné kritériá, nie lobistická činnosť. Na tento rozpor upozornili Hlavné správy už pri schvaľovaní: zákon nepoznal pojem „politická mimovládna organizácia“.

Ústavný súd neodmietol kontrolu mimovládok

Prekážkou boli konkrétne povinnosti: neprimerané zverejňovanie údajov o súkromných darcoch a rozšírenie informačných povinností na súkromnoprávne organizácie.

Štát pritom už mal nástroje na kontrolu použitia verejných dotácií. Zverejnenie súkromného darcu je iný zásah než preverenie verejnej podpory.

Podobnú hranicu vytýčil Súdny dvor EÚ v júni 2020 pri maďarskom zákone o organizáciách financovaných zo zahraničia. Aj české nové povinnosti preto bude treba posudzovať podľa ich obsahu, nie podľa názvu registra, na ktorý nadviažu.

Lenže slovenský problém sa nezačal pri mimovládkach. Všeobecný zákon o lobingu bol úlohou vlády už dávno pred týmto sporom.

Sedem rokov sa vlády zaväzujú. Zákon neprichádza

Už Národný protikorupčný program prijatý v roku 2019 za Pellegriniho vlády ukladal ministerstvu spravodlivosti pripraviť zákon o lobingu do konca roka 2021. Nasledujúce vlády záväzok obnovovali, no bez výsledku v podobe prijatého všeobecného zákona.

Kde zostal sľúbený samostatný zákon?

V priebehu rokov sa menil aj gestor: od ministerstva spravodlivosti cez úrad podpredsedu vlády až po dnešné ministerstvo vnútra. Každá etapa priniesla ďalšie oznámenie, ale nie účinný zákon.

Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák v apríli 2025 sľúbil samostatnú reguláciu lobingu pre všetkých, nielen pre mimovládky, a jej predstavenie do leta.

V apríli 2026 ministerstvo vnútra oznámilo, že návrh zákona o lobingu dokončilo a v najbližších dňoch ho predloží do medzirezortného pripomienkového konania. O tri týždne informovalo o jeho predstavení na odbornom stretnutí v parlamente.

Potvrdenie, že návrh skutočne vstúpil do medzirezortného pripomienkového konania, sa nám však nepodarilo dohľadať.

Európska komisia ešte 17. júla 2026 konštatovala, že Slovensko lobing osobitne nereguluje a dosiahlo iba obmedzený pokrok.

Európa už má pravidlá. Česko ich prijalo aj vďaka plánu obnovy

Európska únia prevádzkuje register transparentnosti od roku 2011. Od júla 2021 je registrácia podmienkou vybraných kontaktov s jej inštitúciami. Nejde o povinný vzor pre členské štáty, ale o funkčný systém evidencie zastupovania záujmov.

Česko prijatie zákona o lobingu zaradilo aj do svojho plánu obnovy ako reformný míľnik č. 206. Európska komisia v septembri 2025 potvrdila jeho splnenie.

V Česku sa politický záväzok stal kontrolovateľným reformným míľnikom. Na Slovensku sa opakovane presúval medzi programovými vyhláseniami, rezortmi a termínmi.

Transparentnosť sa nezačína pri darcovi

Slovenský zákon o zahraničných agentoch riešil pôvod darov mimovládkam. Zo zoznamu darcov však nezistíme, kto navštívil ministra alebo poslanca, koho zastupoval a akú zmenu zákona presadzoval.

Transparentnosť politického vplyvu sa nezačína pri účtovníctve mimovládky, ale aj na druhej strane rokovacieho stola: pri lobistovi a verejnom činiteľovi. Na tieto kontakty Slovensko stále nemá všeobecný zákonný register.

Sedem rokov je dlhá doba. Za ten čas sa vystriedalo niekoľko vlád, ministrov aj úradov zodpovedných za prípravu zákona. Menili sa termíny, vznikali nové návrhy a pribúdali ďalšie sľuby. Výsledok zostáva rovnaký.

Čo vlastne bráni Slovensku, aby po siedmich rokoch konečne urobilo poriadok v lobingu a nastavilo jasné pravidlá pre domácich aj zahraničných lobistov?