Harakiri v priamom prenose

Vždy som tým, ktorí ma boli ochotní počúvať, hovorieval, aby si nikdy nedali radiť od Nemesis. Táto bohyňa pomsty, resp. odplaty je najhorší radca, aký sa do „zboru poradcov“ politika môže dostať. Zatemňuje myseľ a zbavuje ho zdravého úsudku, lebo každého, kto sa dostane do jej osídiel, smeruje výlučne jedným smerom, a tým je krátkodobé zadosťučinenie, ktoré však obyčajne znamená koniec nastúpenej cesty, prerušenie sľubnej kariéry a často i stratu prostredia známych a podporovateľov. To, že sa špeciálne politik v takomto prípade ocitne v pozícii ryby na suchu, je viac ako isté. Ale nedotýka sa to len politikov.

Priznám sa, že som bol totálne zaskočený z konania T. Tarabu pri posledných kľúčových hlasovaniach v parlamente. Získal si totiž pomerne dobré renomé v zápase s prečudesnými postojmi a stanoviskami neuveriteľne dobrého človeka z čela SNS, ľudia so sympatiami pozerali na výkon jeho funkcie a odvolanie z postu mu skôr politicky pomohlo, ako by mu ublížilo. Na tomto kapitáli mohol stavať svoju budúcu politickú kariéru a z dlhodobého pohľadu mohla byť skôr úspešná ako neúspešná. Žiaľ, očividne podľahol nahováraniu Nemesis a rozhodol sa pre harakiri z vlastnej vôle. Škoda.

Ako odkaz do budúcnosti by som mu len pripomenul staré politické pravidlo, ktoré hovorí, že ľudia majú radi zradu, ale určite nie zradcov. Áno, v koalícii mu najmä zásluhou A. Danka ublížili, ale kvôli tomu žiaden vyrovnaný politik nemôže poprieť základné princípy, na ktorých si budoval svoju charizmu. Aj ja som dvakrát opustil stranu, ktorú som reprezentoval, ale vždy to bolo z dôvodov, že som nechcel opustiť zásady a princípy, ktoré som vyznával. Lebo vedenie strany sa ich zo zištných dôvodov vzdávalo. Každý súdny človek musí uznať, že som sa tým vyhol spájaniu mojej osoby s privatizačnými škandálmi ako SNS, tak aj DÚ a jej dzurindovskému pokračovaniu SDKÚ. A ešte raz, je mi smutno, že sa T. Taraba dal opantať návnadami bohyne Nemesis.

Anton Hrnko