Môj profil 
Predplatné
“Súčasné prímerie je zjavne dočasné a naznačuje, že obe strany konfliktu dopĺňajú svoje zdroje, aby si upevnili pozície. Vzhľadom na to, že Kremeľ nedosiahol svoj cieľ, môžeme očakávať eskaláciu konfliktu, pretože konflikt v Donbase je prostriedkom na vyčerpanie Ukrajiny a prostriedkom nátlaku voči Západu,” konštatovala Zeleňková.
Podľa nej je zrejmé, že konflikt bude udržiavaný v latentnom stave ešte niekoľko mesiacov. Nevidí žiadny dôvod hovoriť o úplnom vyriešení konfliktu, pretože jedna zo strán, konkrétne Rusko, nemá podľa nej záujem ho plne vyriešiť.
Avšak za predpokladu, že by Rusko prestalo podporovať separatistov svojimi vojakmi a technikou, bolo by podľa analytičky spustenie mierovej fázy otázkou niekoľkých mesiacov – v opačnom prípade môže konflikt v nezmenenom latentnom stave trvať prakticky celé roky.
Čo sa týka integračných snáh Ukrajiny, hoci je to akokoľvek zvláštne, krajina sa podľa Zeleňkovej nachádza oveľa bližšie k Severoatlantickej aliancii než k Európskej únii, a to navzdory tomu, že Kyjev podpísal s EÚ asociačnú dohodu.
“Keďže členstvo v NATO predpokladá jednotný bezpečnostný priestor, perspektíva vstupu do aliancie je oveľa realistickejšia, hoci miera priblíženia Ukrajiny k NATO bude závisieť aj od situácie v samotnom Rusku. Vstup Ukrajiny do aliancie bude možný len za predpokladu aktívnejšej podpory zo strany NATO, pretože súčasný konflikt je vojnou Ruska s Ukrajinou, a je to aj konflikt Ruska so Západom. A samozrejme, že NATO musí uvažovať o posilnení svojej východnej hranice, pretože je to otázka bezpečnosti celej EÚ,” skonštatovala Zeleňková.
Vstup do EÚ podľa nej predpokladá splnenie oveľa zložitejších kritérií, čo je otázkou mnohých rokov pod podmienkou zavedenia reforiem. Ukrajinské vedenie si je vedomé aj miery problémov v EÚ a skutočnosti, že únia sa musí sama zmeniť. Dôvod je podľa analytičky ten, že Ukrajina – aj za predpokladu splnenia kritérií pre členstvo – je dosť veľkým štátom na to, aby bola pre EÚ v jej súčasnej podobe bremenom.
K otázke Krymu, ktorý sa pripojil k Rusku, povedala, že Ukrajinci ho síce istý čas považovali za stratený, “avšak hospodárska kríza v Rusku zastavila ich pesimizmus. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že počet Ukrajincov, ktorí veria v návrat Krymu, stúpol, čo, prirodzene, bude faktorom tlaku na politikov a oživenie ukrajinskej ‘krymskej politiky'”.
Čo sa týka Donbasu, treba brať do úvahy mentalitu obyvateľov tohto regiónu, “ktorí sú dosť apolitickí a pasívni”, uviedla Zeleňková. Preto otázka ich integrácie do tzv. ‘ukrajinského občianstva’ závisí podľa nej predovšetkým od úspechu reforiem na Ukrajine. Okrem toho, ako dodala, hospodárska kríza v Rusku výrazne znižuje proruské sympatie v tomto regióne.
Na otázku, či budú obyvatelia Donbasu ochotní podriadiť sa pravidlám Kyjeva, reagovala slovami, že je potrebné brať do úvahy istú skutočnosť. A to, že samozvané štátne útvary Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika nemajú v regióne jednomyseľnú podporu. “Ľudia o tom nehovoria, pretože sú zastrašovaní a nemajú možnosť odísť z okupovaných území. Preto všetko závisí od toho, aké pravidlá im Kyjev ponúkne. Decentralizácia, boj s korupciou a sivou ekonomikou a zlepšenie životnej úrovne budú v prípade úspechu viesť k zvýšenej úrovne podporovania vlády v Kyjeve,” povedala analytička.
K otázke zmierenia medzi bežnými ľuďmi v Donbase uviedla, že tí, ktorí žijú na územiach pod kontrolou separatistov, sú v šoku. “Sú nahnevaní na separatistov aj na Kyjev. Svedkovia tvrdia, že obyvatelia týchto území sú si z veľkej časti vedomí možných následkov politických konfliktov. O konflikte a o svojich politických sympatiách sa jednoducho snažia nerozprávať, aby sa ich vzájomné vzťahy nezhoršili. V perspektíve je možné hovoriť o akomsi ‘tichom zmierení’. Ale ako je známe, takéto historické traumy sa prekonávajú iba po výmene generácií,” dodala analytička.
ml
.JPG)
