Môj profil 
Predplatné
Primátor Trnavy Peter Bročka vo svojom príhovore podčiarkol európsky rozmer Štefánika. „Svojimi činmi a skutkami potvrdil, že patrí nielen k významným osobnostiam Slovenska, ale aj k mysliteľom, ktorí si uvedomovali dôležitosť spolupatričnosti a solidarity európskych národov. Odkaz Milana Rastislava Štefánika odolal deštruktívnym ideologickým tlakom, dezinformáciám, ako aj snahám bagatelizovať jeho úsilie v kontexte spolužitia národov v európskom priestore. Práve rovnocenné postavenie, dôvera a úcta ku kultúre každého národa sú aj dnes základnými kameňmi, na ktorých treba stavať dobré spolužitie a eliminovať negatívne javy povyšovania sa nad iných,“ povedal na zhromaždení Bročka. Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič pripomenul, že Štefánik sa dožil vysneného spoločného štátu Slovákov a Čechov, avšak práve návrat do vlasti sa mu 4. mája 1919 stal osudným. Jeho predčasnou smrťou Slovensko podľa Viskupiča prišlo o výnimočnú a spájajúcu osobnosť, ktorá potom chýbala pri budovaní novej republiky. Život Štefánika pri jeho najstaršej soche na Slovensku, ktorá bola odhalená v roku 1924, priblížila riaditeľka Štátneho archívu v Trnava Júlia Ragačová.
Aj keď neexistujú historické záznamy o pobyte Štefánika v Trnave, známy je jeho blízky vzťah k národnému umelcovi Mikulášovi Schneidrovi-Trnavskému a jeho rodine. Hudobný skladateľ, trnavský rodák, vo svojej spomienke opisuje svoj výstup so Štefánikom na vrch Bradlo v roku 1912. Keď prišli na vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia podelil o svoje myšlienky. “Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko,” zaznamenal do svojich spomienok Mikuláš Schneider-Trnavský.
.jpg)
