Prezidentka Zuzana Čaputová urýchlene ratifikovala obrannú dohodu s USA

Bratislava 9. februára 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar, Jakub Kotian)

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v neskutočnom tempe v stredu ratifikovala dohodu o obrannej spolupráci Slovenska s USA, ktorá bola parlamentom ešte iba na obed schválená. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec

“Interpretačná doložka, ktorú som k dojednanému textu zmluvy priložila, je súčasťou ratifikačnej listiny, a je teda záväznou interpretáciou zmluvy aj pre ďalšie generácie politikov pri jej aplikácii. Táto doložka spolu s doložkou druhej zmluvnej strany potvrdzujú, že Slovensko aj Spojené štáty americké si dojednaný text zmluvy vykladajú v zhode a že racionálny dôvod na podozrievanie z iných postranných úmyslov tu nie je,” uviedla hlava štátu.

Reklama

Prezidentka pripomenula, že text z dohody, ktorú v stredu odobril parlament, vyrokovali bývalá a súčasná vláda.

“Dnes boli splnené všetky podmienky na nadobudnutie platnosti dohody o obrannej spolupráci zo strany Slovenskej republiky, rovnako ako to bez straty suverenity pred nami urobilo 23 ďalších členských štátov Aliancie. Vrátane všetkých našich susedov na hranici Aliancie, teda aj Maďarska, Poľska, Bulharska, Rumunska a pobaltských štátov,” skonštatovala.

Reklama

Upozornila na to, že prijímanie tejto dohody sprevádzalo šírenie dezinformácií, ale aj prirodzené obavy, ktoré bolo potrebné vysvetľovať. Je však podľa nej nepochopením faktov, ak ju niekto porovnáva k okupačnej zmluve po roku 1968, keď sovietske vojská uskutočnili násilnú vojenskú inváziu na naše územie.

“Je neúctou k obetiam invázie v roku 1968 prirovnávať niekoľko rokov vyjednávanú zmluvu DCA, schválenú legitímne ustanovenou vládou a zvolenými zástupcami ľudí v parlamente, s formálnou zmluvou podpísanou pod hlavňami okupačných tankov. Porovnanie je absurdné aj pri tvrdenej strate jurisdikcie, keďže vojaci, ktorí vo vtedajšom Československu zabili vyše stovky našich občanov, neboli nikdy súdení ani v Československu, a ani v domovských krajinách vojsk Varšavskej zmluvy,” povedala prezidentka.

Zmluva podľa nej nenarúša našu suverenitu, nezakladá prítomnosť cudzích vojakov a ani základní na našom území bez rozhodnutia vlády alebo parlamentu, ako to je aj doposiaľ, a nemení platné medzinárodné záväzky Slovenska týkajúce sa držania jadrových zbraní.

Dohodu v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Za odsúhlasenie hlasovalo 79 poslancov zo 140 prítomných, proti bolo 60. Má umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

Reakcie politikov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová okamžitým podpisom obrannej zmluvy s USA zavŕšila doteraz najväčšie zlyhanie vo svojej funkcii. Uviedla to mimoparlamentná strana Hlas-SD v reakcii na ratifikáciu dohody. TASR o tom informovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková

“Prezidentka druhýkrát odmietla vypočuť ľud, na čele ktorého stojí, a uprednostnila iný záujem. Jej postup pri schvaľovaní a podpise zmluvy s USA je temnou kapitolou jej doterajšieho mandátu,” uviedol líder strany Peter Pellegrini.

Pripomenul, že po schválení zmluvy v parlamente Hlas vyzval hlavu štátu, aby ešte raz zvážila zásadné pripomienky generálneho prokurátora a aby zmluvu nepodpísala až do výsledku referenda.

“Namiesto toho okamžite túto pre Slovensko nevýhodnú zmluvu podpísala. Je mi veľmi ľúto, že všetci traja najvyšší ústavní činitelia sa pre čo najrýchlejší podpisu zmluvy uchýlili ku krokom, ktoré nemajú nič spoločné s demokraciou, ústavnosťou a obhajobou národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky,” skonštatoval Pellegrini.

Prezidentka v stredu ratifikovala dohodu o obrannej spolupráci Slovenska s USA. Samotnú dohodu podpísali SR a USA minulý týždeň v americkom Washingtone. Parlament ju odsúhlasil v stredu napoludnie. Má umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory.