Môj profil 
Predplatné
Vyzval, aby sa slovenskí predstavitelia zamerali na budovanie dôveryhodnosti v základných pilieroch a hodnotách zahraničnopolitickej orientácie krajiny. “Ak sa nám toto bude dariť, nebudeme musieť nikoho presviedčať, že Slovensko do jadra európskej integrácie jednoznačne patrí. Prejdeme úspešne aj obdobím neistoty a prispejeme k stabilnejšej a bezpečnejšej Európe, ako aj svetu,” zdôraznil.
Konferencia, ktorá sa koná na pôde ministerstva zahraničných vecí, je tradične zameraná na hodnotenie zahraničnej politiky SR. Kiska ocenil všetkých, ktorí sa v minulom roku zaslúžili o úspešný priebeh predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Vyzdvihol tiež rozvojovú pomoc, ktorú Slovensko poskytuje najmä prostredníctvom mimovládnych organizácií. Je presvedčený, že by malo v tejto oblasti robiť viac. “Sme úspešná moderná krajina, od ktorej sa to právom očakáva,” povedal.
Prezident pripomenul, že kým v minulosti sa dalo spoľahnúť na existenciu širokého vnútropolitického konsenzu o základnom smerovaní Slovenska, dnes už neexistuje, čo súvisí s podstatne vyššou mierou neistoty vo svete. Vidí dva scenáre vývoja. “Buď sa presadí vulgárny pragmatizmus, inak povedané, nacionalizmus a egoizmus a potom nás všetkých čakajú ťažké časy a naša zahraničná politika bude mať veľmi obmedzené možnosti alebo, naopak, posilníme našu lojalitu k spoločným hodnotám,” menoval.
Podľa Kisku sú mnohé súčasné problémy dôsledkom premyslenej hybridnej vojny spoliehajúcej sa na neschopnosť krajiny otvorene a účinne brániť svoje hodnoty. Informačnú vojnu, za ktorou je kremeľská propaganda, označil za jedno z vážnych ohrození krajiny a jej zahraničnej politiky. “Žiaľ, Slovensko a jeho oficiálne bezpečnostné zložky proti hybridnej vojne a cielenej propagande robia veľmi málo. Nerobia skoro nič,” poznamenal s tým, že je to nezodpovedné.
Hlava štátu kritizovala, že oficiálne dnes máme vládu, ktorá je proeurópska a pro-NATO, ale možno až polovica parlamentu má k oficiálnej línii slovenskej zahraničnej politiky vlažný a časť dokonca alternatívny postoj. Vyčítal, že z vlády vychádzajú často mätúce signály. Slovensko dnes podľa Kisku potrebuje precíznejšie a jasnejšie formulovať záujmy v zahraničnej politike a tiež držať sa týchto priorít, nespochybňovať ich a komunikovať zodpovedne navonok aj dovnútra.
“Rozprávať jedným jazykom na uzavretých rokovaniach s európskymi partnermi aj verejne s ľuďmi. Rozprávať rovnako v Bratislave aj v Bruseli. Schizofrenická komunikácia, iná doma a iná vonku, spochybňuje našu dôveryhodnosť a oslabuje našu zahraničnú politiku. A to hneď dvakrát — podkopávame si nohy vo vzťahu k partnerom v zahraničí aj vo vzťahu k občanom doma, o ktorých podporu sa musíme opierať,” skonštatoval prezident.
Kiska vyzval, aby Slovensko malo konečne dôveryhodný plán na plnenie svojich záväzkov v Severoatlantickej aliancii, čo je dôležité pre jeho bezpečnosť a dôveryhodnosť. Upozornil pritom, že je poslednou krajinou z V4, ktorá sa k záväzkom z predchádzajúceho summitu neprihlásila konkrétnymi krokmi. “Bolo by nebezpečné, keby sme sa opäť pokúsili oklamať záväzky o spoluzodpovednosti Slovenska za spoločnú obranu,” varoval.
Čo sa týka spolupráce v zoskupení V4, Slovensko by sa nemalo podľa Kisku stratiť vo veciach, ktoré nie sú jeho záujmom. Tým je pokračovať k prispievaniu k jednotnej a prosperujúcej Európe. V súvislosti s ďalším smerovaním EÚ Kiska povedal, že súhlasí s vyjadreniami vlády, že strategický záujem Slovenska leží v integračnom jadre Únie.
Pripomenul však, že do tohto jadra sa nedá prepracovať technicky, ale veľa závisí aj o dôvery medzi partnermi v EÚ. “Nikto nám neuberá názor a právo formulovať vlastné návrhy. Ale prvoplánové živenie politických vášní o zlom Bruseli, kedykoľvek sa to doma hodí, je správaním zo zaostalej periférie, nie z jadra najúspešnejšieho projektu mieru a ekonomickej spolupráce na svete,” doplnil Andrej Kiska.
.jpg)
