Dnes sa bude veľa rozprávať o Európskej únii, ktorá chráni. Nielen našich občanov, ale aj naše hodnoty. Prichádzam z regiónu, kde – ak sa pozrieme iba na čísla – sa dnes občania majú lepšie ako kedykoľvek predtým. Stredoeurópske ekonomiky rastú, klesá nezamestnanosť. Je to dôsledok reforiem, ktoré sme za posledných viac ako 30 rokov urobili.

Napriek tomu dnes nad strednou Európou visia otázniky o jej smerovaní. O jej reálnom príspevku k európskej jednote. O tom, či naozaj prispieva k Európe, ktorá chráni. Čoraz častejšie počúvam otázku, prečo niektoré štáty v regióne popri zvyšovaní životných štandardov zaznamenávajú pokles v tých demokratických. Prečo síce vieme ochrániť naše hospodárstvo, ale prečo s rovnakou vervou nevieme chrániť naše hodnoty.

Nemám na to univerzálnu odpoveď. Ale môže to súvisieť aj s tým, že za posledných 30 rokov sme demokraciu aj celý náš pokrok, či reformy, brali skôr technicky. Kritérium a jeho splnenie. Ekonomický rast vyjadrený v číslach. Reforma premietnutá do počtu nových inštitúcií.

Ako keby sme zabudli, že demokracia – a dovolím si povedať, že aj celá Európa a koncept západu – je najmä o duchu slobody, spravodlivosti, tolerancie a solidarity, ktorého obranným valom je právny štát. O každodennom rešpekte voči pravidlám, o ich obrane a nie obchádzaní. Jednoducho, o zodpovednosti.

Ak chceme pochopiť, prečo dnes hovoríme o kríze západu, musíme sa v prvom rade pozrieť dovnútra. A odpovedať si na otázky – čo dnes ako EÚ, či širšie, západ sme, čo nás spája a čo nás ohrozuje? Pre mňa je odpoveď jasná: sme spoločenstvo hodnôt, ktorého sila závisí od našej schopnosti tieto hodnoty brániť, presadzovať ich a každodenne podľa nich konať.

Tieto hodnoty neubránime bez silného právneho štátu. Aby právny štát fungoval, potrebujeme silné inštitúcie či uvedomelých občanov. A právny štát nebude fungovať bez zodpovedných politických lídrov, ktorí budú princípy právneho štátu brániť a presadzovať. Ak na túto povinnosť rezignujeme, Európa, ktorá chráni, prestane existovať. A práve o tejto zodpovednosti, ktorá má z môjho pohľadu tri základné roviny, chcem dnes hovoriť.

Prvou rovinou je otázka formálneho nastavenia pravidiel. Je zodpovednosť politických lídrov prispieť k tvorbe dobrých zákonov tak, aby garantovali spravodlivosť, istotu a stabilitu. Príkladom môže byť vývoj v našom regióne. Po návrate k demokracii sme veľa energie vložili práve do budovania systému spravodlivosti. A našou výhodou neraz bolo, že niektoré jeho časti sme budovali úplne nanovo. Aj preto sú v mnohom moderné, flexibilné a pomerne progresívne.

Napriek tomu dnes vo V4 čelíme viacerým rovnakým výzvam, ktoré majú spoločné korene v časoch komunistickej totality. Výstižne to možno nazvať defenzívny formalizmus postkomunistickej justície. Jednoducho – kombinácia ignorácie ducha zákona a nedostatku odvahy. Najväčšou výzvou sú stále ľudia, ktorí sú často nositeľmi tohto negatívneho dedičstva.

Preto je veľkou témou, nielen v Poľsku, ale aj u nás zaistenie personálnej kvality, morálnej integrity prostredníctvom disciplinárnej zodpovednosti. S týmito výzvami sa každý vyrovnávame odlišne. Musíme sa však riadiť jedným základným princípom: funkčná justícia musí stáť na dvoch pilieroch – na nezávislosti a na personálnej zodpovednosti. Oba sa musia dopĺňať a nie ísť jeden na úkor druhého.

Z našej skúsenosti vieme, že ak sa sústredíme pri justícii iba na jej nezávislosť, avšak nesprávne chápanú, môže to viesť k jej vlastnej degenerácii a zneužitiu. Preto je nesmierne dôležité, aby justícia mala aj dobre nastavený sebaočistný mechanizmus – teda disciplinárne súdnictvo – ktorý sám zareaguje, keď to bude potrebné.

Druhá rovina zodpovednosti lídrov je osobná. Alebo skôr morálna. Chrániť hodnoty právneho štátu neznamená len konať podľa práve platných zákonov – tie môžu byť zmenené jednoduchou väčšinou. Znamená to dobrovoľne prijať obmedzenie moci (napr. prostredníctvom jej rozdelenia a vyvažovania). Pretože moci je vlastná rozpínavosť. Ochrana právneho štátu vyžaduje lídrov, ktorí pochopia, že sebalimitovanie moci je nevyhnutné pre ochranu a fungovanie demokracie a samotnej krajiny. Vyžaduje si schopnosť odolať lákavému zvádzaniu mocou a nahradiť ho posilnením rešpektu voči pravidlám.

Treťou – a z môjho pohľadu najdôležitejšou – rovinou zodpovednosti je rovina spoločenská. Dnes ohrozenie právneho štátu u nás, v západnom spoločenstve, treba vnímať širšie než len regionálne otázniky nad krokmi v justícii. Všetci čelíme nárastu populizmu, extrémizmu, či nezodpovednej rétoriky, ktorá rozdeľuje naše spoločnosti a pomaly relativizuje, spochybňuje či priamo útočí na hodnoty a pravidlá.

Toto je dnes najzávažnejšia výzva pre naše spoločnosti.

Zodpovednosťou politických lídrov je nebáť sa prijať jasné a principiálne postoje ku všetkým prejavom extrémizmu a radikalizmu. Byť schopní zastať sa menšín, ochrániť a vyjadriť solidaritu so všetkými, na ktorých dnes extrémisti a populisti útočia. Poukazovať na manipulácie a lži, za ktorými sa často skrývajú prázdne a plané sľuby. Nerozdeľovať. Na východ a západ či sever a juh. Na nás a tých iných. Na vidiek a mesto, či na elity a ľud. Ale spájať.

Esenciou právneho štátu je v prvom rade rešpekt k pravde. Právny štát dbá na fakty a poskytuje ochranu pred klamlivými tvrdeniami, ak zasiahnu do našich práv. Je paradox, že právny štát dnes môže byť demontovaný práve manipulatívnou rétorikou o právnom štáte. Keď počujeme sľuby o nastolení poriadku, dodržiavaní pravidiel, či o tvrdej ruke, buďme pozorní k tomu, či tí, ktorí to hlásajú, to nechcú dosiahnuť autoritárskymi metódami. A či im nie sú pluralizmus a demokracia len na obtiaž.

Toto je dnes hlavná výzva pre dobré fungovanie právneho štátu v našej západnej komunite – nielen dobré zákony či nezávislé súdy. Osobitne politickí lídri majú zodpovednosť podporovať rešpekt k pravidlám, nepodľahnúť populizmu a neútočiť na niekoho len preto, že to prináša politické body. Pretože lacné zisky na najbližšie štyri roky so sebou často nesú nenapraviteľné škody pre generácie. Je našou úlohou podporovať a chrániť to, čo je nevyhnutnou súčasťou každej zdravej demokracie – nezávislé médiá, či občiansku spoločnosť.

Bez takejto politickej zodpovednosti nebude západ či Európa, ktorá chráni. Pre nás ako EÚ spravodlivosť znamená rovnováhu medzi právami a povinnosťami, benefitmi a záväzkami. Preto sú absolútne legitímne úvahy o previazaní čerpania rozpočtu EU s rešpektom k spoločným hodnotám. Každé nastolenie spravodlivosti musí byť primerané a férové. Znamená to aj vopred jasne zadefinovaný okruh kritérií a empatiu – snahu spoznať a zohľadniť historický, spoločenský aj právny kontext. Aj keď to samozrejme nemôže znamenať relativizáciu zásad právneho štátu.

Potrebujeme si uvedomiť, že nie len v otázkach ochrany životného prostredia, ale aj v oblasti právneho štátu má dnešné naše konanie dôsledky pre ďalšie generácie.

Na záver chcem povedať jedno. Sila nás, Európy, tkvie v tom, že nás spája vnútorné presvedčenie o potrebe chrániť slobodu, demokraciu a vzájomnú úctu. Že veríme v pravidlá slušnosti. Tej osobnej, ale aj politickej.

Že sme jednotní v chápaní, že právny štát a úcta k jeho zásadám sú a musia byť nedotknuteľné. Iba vtedy môžeme mať Európu, ktorá plnohodnotne chráni.

Ďakujem