Môj profil 
Predplatné
V pondelkovom statuse napríklad píše: „Tak rád by som vám sem dal foto z toho, ako suším na slniečku pod oknom v hoteli opraté tričko, ponožky a … ale radšej nedám a zostane vám len predstavivosť.
Hneď by sa mi do komentárov zbehli všetci múdrosráči slovenského sveta a súkali by svoje pohoršené ,múdrosti‘ – ako medzinárodný škandál som jednou foto práve spáchal, ako už by som sa ako premiér mal konečne správať … atď. Jednoducho – neuveriteľné farizejské naškrobené drísty.
Premiér nemá byť strojený stroj. Myslím si. Nemá komunikovať len to, čo sa akože politicky patrí, ale aj svoje zážitky a emócie bez akýchkoľvek príkras,“ toto napísal premiér Matovič v pondelok (nájdete to TU).
Nuž, v podstate má pravdu. Skutočne dôležité ľudské hodnoty sú tie naozajstné. Napríklad úprimnosť. Taká naozajstná. Nie vykalkulovaná úlisná žoviálnosť, ktorá sa až príliš podobá na pracovnú metódu sobášneho podvodníka. Nie exhibicionizmus cez oprané tričko a ponožky, ktorý šokuje svojou trápnosťou a ordinárnosťou. Nie silené pokusy o zalíškanie sa falošnou familiárnosťou, cez ktorú až príliš presvitá plytkosť a vypočítavosť.
Nechutné to začne byť najmä vo chvíli, keď sa vďaka svojej neznesiteľnej pravdovravnosti už sprotivil aj veľkej častí tých, ktorí ho volili. Ak to istý čas fungovalo, tak práve preto, lebo si mnohí ľudia naivne mysleli, že u neho platí „čo na srdci, to na jazyku“. Lenže potom, ako sa nado všetky pochybnosti preukázalo, že pán čestný a pravdovravný podvádza a klame, až sa práši, čaro sa stratilo. A pokusy prekryť to strojenou veselosťou teraz až príliš nápadne pripomínajú zúfalé volanie: „ľudia, veď to som ja, váš úžasný Igor! Čo ma už nemilujete?“
Igor Matovič však včera napísal ešte jeden zaujímavý status. A bol tak šokujúco primitívny, že dokonca aj jeho facebookový fanklub zostal v rozpakoch. Dalo by sa na ňom pohoršovať z rôznych strán (píšeme o ňom TU), ale za zmienku tu stojí najmä jedna pozoruhodná vec.
Pán premiér natoľko často hovorí o číchsi jamkách v lícach, až to udrie do očí. Vyzerá to ako akási posadnutosť. A miestami dokonca ako žiarlivé priznanie, že loď sa potápa. Vezmime si napríklad status so zeleným hrncom: „Len sa nebojte, raz sa zase dožijete svojho premiérka, ktorý vás bude s jamôčkami v líčkach okrádať o miliardy … a vy budete môcť zase slastne pri tom vzdychať,“ napísal Matovič vo štvrtok.
Prečo tak intenzívne a roztrpčene spomína svojho momentálne najväčšieho soka vo voličských preferenciách? Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že videl prieskum verejnej mienky – nie ten oficiálny, ale ten reálny, v ktorom má jeho súper s jamkami v lícach pred ním už poriadny náskok, ktorý teraz bude už iba rásť.
Posledné Matovičove statusy naznačujú, že už začína chápať, že jeho šťastná hodina sa s kauzou diplomovka blíži k neodvratnému koncu, keď stratil svoj hlavný, vlastne jediný tromf – stále dokola omieľaná mantra o zlodejoch, odteraz z jeho úst bude znieť ako vtip.
Pre Slovákov to však vôbec nemusí byť dobrá správa. Z kríkov už vykúkajú progresívne sily, ktoré sa z tejto situácie tešia – a nám ostáva len tipovať, akú cestičku k moci si nájdu: či cez pád vlády, alebo infiltráciou. Z kruhov blízkych OĽaNO sa napríklad dostala von informácia, že už si toto hnutie vybralo náhradného premiéra, ktorým by mal byť proamerický vojnový jastrab, minister obrany Jaroslav Naď.
Či tak alebo onak, zdá sa, že diplomovková misia Denníka N splnila svoj účel. Podľa dnešných prvých správ z Bruselu, podľa ktorých EÚ môže platby z fondov podmieňovať „dodržiavaním zásad právneho štátu“, čiže inými slovami, ľubovoľným šikanovaním členských krajín, to vyzerá tak, že Matovič a ďalší premiéri sa v podstate vzdali a dali Bruselu do ruky ďalší silný nástroj, ako neposlušné členské štáty ovládať…
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
