Môj profil 
Predplatné
Riaditeľ Inštitútu eurázijských výskumov v talianskej Pise Andrea Giannotti postrehol, že euro-americké vlády nielenže nič nepodnikli na ochranu kresťanov, ale, naopak, podporili hnutia, ktoré otvorene oznámili svoje plány vymazať akékoľvek stopy po kresťanstve na určitých územiach – ako keby na týchto územiach kresťanstvo ani nikdy nebolo: „Pritom kresťanské menšiny úplne jasne varovali pred pre ne smrteľným nebezpečenstvom „operácií na podporu slobody a demokracie“. Súčasne operácia ozbrojených síl Ruskej federácie podniknutá i s cieľom ochrany kresťanov bola západnými lídrami podrobená kritike. Takýto prístup Európy vôbec nie je prekvapením na pozadí jej dechristianizácie,“ nazdáva sa Giannotti a pokračuje: „Zradcovské mlčanie európskej elity je ďalším svedectvom o tomto pokrytectve, ktoré už niekoľko rokov vedie Európu ku krachu.“ Podľa Giannottiho dechristianizácia Európy „prebieha samostatne, nezávisle od toho, čo sa teraz deje na Blízkom východe“.
Toto tvrdenie Talian ilustruje troma faktami:
1. V roku 2005 sa do projektu európskej ústavy po dlhých sporoch pre odpor Francúzov a Holanďanov nedostala žiadna zmienka o kresťanských koreňoch Európy.
2. Niektoré organizácie požadujú, aby všetky kríže a akékoľvek kresťanské predmety boli odstránené zo všetkých spoločenských miest, kabinetov, škôl, súdov. Za nevyhnutné považujú aj zrieknutie sa slávenia Vianoc a Veľkej noci. Vonkoncom to neodráža vôľu obyvateľstva a je to len pozícia málopočetných, no veľmi vplyvných kruhov – politických a osobitne mediálnych.
Tretí fakt sa týka agresie proti „prirodzenej“ rodine, dokonca i so zakazovaním takých slov ako „matka“ a „otec“. Deje sa priama agresia médií proti ľuďom, ktorí majú „prirodzené“ presvedčenie, ktoré sa označujú za fanatické a dokonca extrémistické. Byť kresťanmi v Európe sa dnes stalo nebezpečné.
Predstaviteľ Vatikánu, profesor Pápežskej univerzity Tomáša Akvinského Ralph Weimann potvrdil, že „na Západe sa skutočne kresťanstvo vníma ako niečo, voči čomu treba byť ostražitý a ako niečo negatívne. Kresťanstvo stotožňujú s fanatizmom len preto, že kresťania ohlasujú mravnosť a vystupujú za prírastok obyvateľstva.“
Generálny tajomník viedenskej Spoločnosti pre napomáhanie rakúsko-ruskému dialógu Patrick Poppel povedal, že v „súčasnom dekadentnom západnom spoločenstve, ktoré vyhlásilo tolerantnosť za hlavný princíp, ľudia, ktorí patria k intelektuálnym vrstvám spoločnosti, spravidla vystupujú ako advokáti moslimských imigrantov, emancipovaných žien a homosexuálov. V presídlencoch vidia úžitok pre európsku spoločnosť, dokonca aj keď títo migranti majú iné predstavy o tolerantnosti voči „sexuálnym menšinám“ (homosexuálom, transsexuálom, a tak podobne). Pretože hlavného nepriateľa majú spoločného – sú to kresťania, ktorých vnímajú ako omnoho väčšie nebezpečenstvo pre súčasnú spoločnosť.
Takíto „slušní občania“ v súčasnej spoločnosti nazývajú kresťanov vystupujúcich za konzervatívne hodnoty fašistami a sami sa vyhlasujú za „antifašistov“. No táto forma „antifašizmu“ nie je v skutočnosti nič iné ako nová forma fašizmu – pod maskou tolerantnosti tieto sily pôsobia proti všetkým, ktorí nesúhlasia s ich presvedčením.
Poppel tiež dodal: „Nehľadiac na dostatočne veľký počet veriacich v jednotlivých štátoch EÚ, katolícka cirkev de facto stratila spoločenský vplyv, ktorý mala prinajmenšom do 60-tych rokov minulého storočia. Veľká časť veriacich sa zmierila s liberálnym kurzom vedenia cirkvi, a menšia časť – verná tradíciám – hľadá útočisko v osobitne konzervatívnych cirkevných spoločenstvách, alebo sa obracia na pravoslávie.“
Vladimír Mohorita
