“V úplne normálnom tempe, Národná rada SR má svoje kompetencie, schôdza beží. Normálne ukončíme túto schôdzu a ideme ďalej,” odpovedala na otázku, či dnešné stretnutie poslancov Smeru-SD prebehlo v štandardnom režime, alebo bolo, vzhľadom na víkendové druhé kolo prezidentských volieb, niečím výnimočné.

“Nie, tejto témy sme sa nedotkli, riešili sme vyslovene organizačné veci. Ako bude schôdza ďalej pokračovať, vrátane tohto zákona, ktorý sme prerokovali dnes doobeda, o pozemkových spoločenstvách. S tým, že bod 19, týkajúci sa Javoriny, vypustíme,” povedala Laššáková. “Takisto, že sme nedávali pozmeňujúci návrh, ktorým by sa menil devízový zákon,” dodala. “Povedali sme si, aj ústavným sudcom, či a ako budú voľby. To je všetko,” konštatovala Laššáková.

Na otázku, či sú poslanci Smeru-SD pripravení rokovať o zmenách v návrhoch ústavných zmien potom, ako časť opozičných poslancov dnes napadla ustanovenie, ktoré prezidentovi berie právomoc vyberať troch členov Súdnej rady SR, Laššáková reagovala, že je to otázkou vzájomných rokovaní. “To je vecou diskusie. Návrh zmeny ústavy podali Smer-SD a KDH, ale všetko sú otvorené otázky,” zdôraznila.

Viacerí poslanci Smeru-SD dnes pre TASR uviedli, že v súvislosti s výsledkom prezidentských volieb neočakávajú v krátkom čase výrazné zmeny v politike strany. Orgány Smeru-SD podľa nich tému prezidentských volieb prerokujú a zaujmú k nej stanovisko. Názory niektorých politológov, podľa ktorých je možné, že budú na Slovensku vypísané predčasné parlamentné voľby alebo by mohlo dôjsť k rýchlej rekonštrukcii vlády, však nepovažujú za relevantné.

Podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič v nedeľu 30. marca v televízii TA3 uviedol, že v budúcnosti zmeny vo vláde nevylučuje. “Ak by v budúcnosti došlo k zmenám vo vláde, tým motívom určite nebudú prezidentské voľby, ale to, že sa v polovici času môže zhodnotiť, aj premiér sa môže pozrieť na jednotlivé rezorty nejakou optikou, to môže byť, ale to nebude súvisieť s prezidentskými voľbami,” povedal.

Maďarič, ktorý viedol prezidentskú kampaň Roberta Fica, v TA3 naznačil, že ak by sa v strane vyvodzovala zodpovednosť, tak najskôr voči jeho osobe, keďže niesol “veľkú zodpovednosť za volebný výsledok”. “Tam by som skôr očakával nejakú diskusiu dovnútra. Keby som takej otázke čelil, tak sa k nej určite zásadne postavím,” uviedol Maďarič v televíznej diskusii.

“Ponúkol sebareflexiu. Ako šéf kampane urobil toto gesto,” reagoval pre TASR politológ Martin Klus. Druhá otázka podľa neho je, či je práve teraz vhodný čas na nejaké konkrétne vyvodzovanie zodpovednosti. “Ak by sa Mareka Maďariča mali dotknúť nejaké zmeny, tiež by som ich očakával neskôr, nie v čase bezprostredne po voľbách,” povedal Klus.

Voliči podľa neho Smer-SD netlačia do toho, aby na výsledky prezidentských volieb reagoval zmenami vo vláde. “Práve naopak, časť voličov Smeru-SD nešla voliť, lebo chceli, aby Robert Fico ostal na poste premiéra,” poznamenal.

Smer-SD nielen že nie je pod tlakom, aby robil zmeny vo vláde, podľa Klusa by si nimi v tomto čase skôr poškodil. “Išli by sami proti sebe, ak by teraz pristúpili k rekonštrukcii vlády. Takéto zmeny by totiž boli automaticky spájané s výsledkami prezidentských volieb,” povedal. Pripomenul, že Smer-SD zatiaľ hodnotí výsledky volieb tak, že priniesli strane prehru v druhom kole, ale Robert Fico a jeho vláda si v nich obhájila súčasné preferencie a postavenie na politickej scéne.

Podľa Klusa by optimálny čas na zmeny vo vláde, ak by sa pre ne Smer-SD rozhodol, bol začiatkom júna 2014. “Osobne si myslím, že zásadnejšie kroky nebudú robiť pred eurovoľbami, ktoré sa budú konať 24. mája,” povedal politológ, podľa ktorého si Smer-SD na týchto voľbách overí svoju schopnosť osloviť voličov.

Na druhej strane, prípadná rekonštrukcia vlády by sa určite lepšie robila v čase, keď je ešte vo funkcii Ivan Gašparovič, než s novým prezidentom, o ktorého reálnej politike sa zatiaľ veľa nevie. “Nový prezident bude inaugurovaný 15. júna. Ak teda smerujú k nejakej rekonštrukcii vlády, pravdepodobne by ju mohli urobiť v čase medzi 24. májom a 15. júnom s tým, že by to bola reflexia na prvú polovicu vládnutia,” dodal Klus.

Víťazom druhého kola prezidentských volieb je a novým slovenským prezidentom sa stane Andrej Kiska. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb, ktoré zverejnila Ústredná volebná komisia 30. marca. V absolútnych číslach volilo A. Kisku 1.307.065 a R. Fica 893.841 obyvateľov Slovenska. Volebná účasť dosiahla 50,48 percenta.

jf