Môj profil 
Predplatné
Regionálny politici, ako aj ministerstvo školstva a poslanci Národnej rady, v reakcii deklarovali, že problém budú riešiť, avšak konečné slovo má vždy obec, ktorá je zriaďovateľom základných škôl. Ako v prvej obci sa miestni poslanci zaoberali petíciou a zriadením slovenských tried v Rohovciach, kde ale nedošlo k názorovej zhode. Rodičia, ktorí chcú, aby sa ich deti učili po slovensky sa tak stále nedovolali spravodlivosti a svoje deti musia umiestniť do škôl desiatky kilometrov od ich domovov.
Denník Pravda informoval, že obecné zastupiteľstvo v Rohovciach odmietlo petíciu za otvorenie tried pre slovenských žiakov na maďarskej základnej škole. Starosta obce uviedol, že problémom by sa malo detailnejšie zaoberať nové vedenie obce po najbližších komunálnych voľbách. “Odporučíme ďalšiemu vedeniu, aby sa problémom zaoberalo,” krátko zhodnotil výsledok starosta obce Rohovce Eugen Horváth.
Starosta hovorí, že ak by aj triedu otvorili, navštevovalo by ju len málo detí s trvalým pobytom v obci. „Momentálne sa to týka dvoch detí, na budúci rok by šlo tiež o dve a ten ďalší o jedného žiaka, čo je pre obec neefektívne.“ Poslanci sa zhodli, že na deti zo susedných obcí doplácať nechcú. Otvorenie triedy by zvažovali, ak by šlo aspoň o osem detí.
Občania, ktorí iniciovali petíciu sú z rozhodnutia poslancov sklamaní. „Obce Macov a Blatná na Ostrove písomne potvrdili záujem o slovenskú školu v Rohovciach,“ argumentuje jedna z dotknutých matiek Slávka Brontvajová, jedna z dotknutých rodičov.
Vysvetlenie starostu, že otvorenie triedy je neefektívne kvôli malému počtu detí z obce Rohovce je podľa rodičov nedostatočné. Rodičia sa teraz plánujú obrátiť na Krajský školský úrad v Trnave. “Škola tu naozaj chýba, nie je riešením prepisovať si trvalý pobyt do Šamorína, aby dieťa vzali do slovenskej školy,“ zdôrazňuje zástupkyňa rodičov Lenka Žárová.
Návrh riešenia ministerstvom a predsedom výboru NR SR
Ministerstvo školstva podotýka, že riešenie situácie je v rukách obcí, ktoré sú v zmysle zákona zriaďovateľmi škôl, ako aj na rozhodnutí obecných zastupiteľstiev, “keďže zo zákona obce vytvárajú podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov najmä tým, že zriaďujú školy a školské zariadenia.”
“V prípade odmietavého postoja zo strany obcí majú rodičia možnosť odvolať sa na prokurátora,“ dodala Ria Feik Achbergerová, poverená riadením kancelárie ministerky a riaditeľka odboru komunikácie a protokolu (viac v článku).
Predseda výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák dodal, že problémom sa zaoberajú aj poslanci. “V spolupráci s ministerstvom školstva sme v predchádzajúcom období riešili Obce Miloslavov a Dunajskú Lužnú. Situáciu v ďalších obciach bude podobne riešiť v spolupráci so samosprávami dotknutých obcí a ministerstvom,“ vysvetlil.
Riešenie problémov vidí aj vo výstavbe modulových škôl: „Riešenia sú možné iba so samosprávami dotknutých obcí, ktoré sú zriaďovateľmi základných škôl. Najjednoduchšie riešenie, ak existujú voľné kapacity v školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským, je vytvorenie spoločných škôl, kde sa budú vzdelávať deti v slovenskom jazyku a jazyku národnostnej menšiny,” dodal.
“V prípade, že je nedostatok kapacít vzhľadom na veľkú migráciu obyvateľstva je aj možnosť výstavby modulových škôl s prispením štátu a v spolupráci s ministerstvom školstva a ministerstva financií pripravujeme i toto riešenie. Súčasne však musím konštatovať, že dnes má obec finančný nástroj na zabezpečenie infraštruktúry v podobe poplatku za rozvoj a celá zodpovednosť nemôže byť prenášaná iba na štát,” ozrejmil Petrák.
.jpg)
.jpg)
