Kyjev 26. novembra 2018 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky)

Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok podpísal výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany vyhlásiť v krajine stanné právo, ktoré bude platiť od 26. novembra do 25. januára 2019. Informovala o tom agentúra RIA Novosti

K vypísaniu stanného práva došlo po tom, čo ukrajinské vojnové lode provokovali pri Kerčskom moste, ktorý vedie z ruskej pevniny na Krym, pričom u ruského námorníctva vzniklo podozrenie, že ukrajinské lode sa snažia poškodiť 21 km dlhý most a začali s manévrom, ktorým sa tomu snažili zabrániť.

Pri incidente došlo k streľbe a zajatiu ukrajinských členov posádky, pričom podľa správ ruských médií niekoľkí členovia posádky bolo zranených. Informácie o počtoch zranených sa zatiaľ rôznia. Hovorí sa o 3 ľahšie zranených mimo ohrozenia života. Viac o incidente si môžete prečítať tu.

Ruská strana hovorí o cielenej provokácii, ktorá mala mať práve vnútroštátne dôsledky na Ukrajine, čo sa nakoniec potvrdilo. Na jar budúceho roku sa totiž majú konať prezidentské voľby, pričom Petro Porošenko podľa prieskumov nemá žiadnu šancu.

Zároveň na Ukrajine rastie nespokojnosť so životnými podmienkami a došlo už k viacerým výbuchom nespokojnosti u ubiedeného obyvateľstva. Vyhlásenie stanného práva sa preto javí pre vládnucu kliku ako najlepšie riešenie. Rusofóbna nenávisť zase odvedie pozornosť obyvateľstva od domácich problémov.

Prvá podpredsedníčka Najvyššej rady Irina Geraščenko už oficiálne ubezpečila verejnosť, že prezident nemá v úmysle ovplyvniť voľby, ale fakt, že pri oveľa horších konfliktoch, dokonca pri otvorení frontu, Porošenko nikdy nezaviedol stanné právo, hovorí o opaku.

Prezident Ukrajiny Petro Porošenko vyhlásil, že navrhne Najvyššej rade zaviesť vojnový stav na 30 dní, a nie na 60, aby nepoškodil voľby.

Porošenko v pondelok podpísal rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny o zavedení vojnového stavu na Ukrajine kvôli incidentu v Čiernom mori, čo ešte viac vyostrilo vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou. Vojnový stav bude platný až po schválení Najvyššou radou.

“Rada národnej bezpečnosti a obrany mi dnes radila zaviesť vojnový stav na 60 dní … Ja budem parlamentu navrhovať zaviesť vojnový stav na 30 dní,” povedal Porošenko počas príhovoru, ktorý prenášali ukrajinskej televízie.

Podľa jeho slov kratší čas vojnového stavu navrhuje aj preto, aby “vojnový stav nepoškodil začiatok volebnej kampane”.

“Ako prezident, ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny, som splnil svoju ústavnú povinnosť a pred niekoľkými hodinami som zaviedol vojnový stav na celom území Ukrajiny od 9 hodiny 28. novembra,” povedal Porošenko počas príhovoru k národu, ktorého prenos zabezpečovali ukrajinskej televízie.

Výbor ukrajinského parlamentu odporučil poslancom odobriť výnos o stannom práve

Branno-bezpečnostný výbor ukrajinského parlamentu odporučil v pondelok poslancom, aby podporili vyhlásenie stanného práva na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra UNIAN.

Ako napísala agentúra Interfax-Ukrajina, Porošenkovým podpisom nadobúda účinnosť rozhodnutie SNBO z 26. novembra “o mimoriadnych opatreniach na zabezpečenie štátnej suverenity a nezávislosti Ukrajiny a zavedenie stanného práva na Ukrajine”.

V súlade s ukrajinským právnym poriadkom musí teraz parlament tento výnos schváliť a potvrdiť najneskôr do dvoch dní. Ukrajinská Najvyššia rada sa na svojom mimoriadnom zasadnutí zišla v pondelok popoludní.

Po tom, ako parlament odobrí výnos o vyhlásení stanného práva, musí byť tento dokument zverejnený v médiách. Okrem toho Ukrajina o tomto mimoriadnom režime musí informovať aj generálneho tajomníka OSN a jeho prostredníctvom aj štáty Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Režim stanného práva môže byť zrušený prezidentským výnosom, ak je úplne odstránená hrozba útoku alebo hrozba pre nezávislosť a územnú celistvosť krajiny.

Ako uviedla televízna stanica 112 Ukrajina, súčasťou opatrení sprevádzajúcich stanné právo sú sprísnená ochrana objektov, pracovná povinnosť pre všetkých práceschopných obyvateľov pri likvidácii následkov mimoriadnych udalostí alebo pri výkone verejnoprospešných prác, využitie firiem – bez ohľadu na to, či sú majetkom súkromníka alebo štátu – pre potreby obrany štátu a rekvirácia súkromného či komunálneho majetku.

Súčasťou opatrení v rámci stanného práva sú aj zákaz nočného vychádzania, mimoriadny režim pri vstupe na územie krajiny a pri jeho opúšťaní, obmedzenie pohybu automobilov, kontrola dokladov a v prípade nutnosti aj prehliadka osobných vecí, áut, nákladov, úradov, bytov či domov a tiež zákaz konania zhromaždení, mítingov, demonštrácií a iných masových podujatí.

Možný je aj zákaz činnosti politických strán a hnutí, spoločenských organizácií, ak bude smerovať k likvidácii nezávislosti Ukrajiny či zmeny jej ústavného poriadku násilnou cestou.

Agentúra RIA Novosti upozornila, že nasledujúce prezidentské a parlamentné voľby sa na Ukrajine majú uskutočniť na jar a na jeseň roku 2019. Oficiálne sa volebná kampaň začína koncom decembra. Záujem uchádzať sa o funkciu prezidenta už prejavilo viacero osôb vrátane expremiérky Julije Tymošenkovej. Samotný Porošenko sa zatiaľ vo veci svojej kandidatúry nevyjadril.

V rámci stanného práva platí aj pozastavenie alebo obmedzenie práva na voľbu miesta prechodného alebo trvalého pobytu, regulácia práce polygrafických firiem, vydavateľstiev, televíznych a rozhlasových staníc či kultúrnych ustanovizní, zákaz obchodovania so zbraňami, chemickými a ďalšími látkami, ako aj s alkoholom, osobitný režim vo sfére výroby a predaja liekov s obsahom narkotických látok, zákaz zmeny miesta pobytu osôb v povinnej vojenskej službe bez povolenia príslušného vojenského komisára alebo teritoriálneho oddelenia rozviedky SBU a povinnosť pre občanov i právnické osoby ubytúvať vojakov. Môže dôjsť aj k evakuácii obyvateľstva, zavedeniu prídelového systému na zabezpečenie zásobovania potravinami či odvolaniu vedúcich predstaviteľov firiem, ktorí neplnia nariadenia o stannom práve.